MICHALOVCE. Michalovské hádzanárky napriek nádejnej dvojgólovej prehre na palubovke španielskeho Elche nedokázali pred vypredanou domácou halou vážnejšie potrápiť favorita.

Po prehre 22:28 v odvetnom zápase Európskeho pohára sa so striebornými medailami na krku a slzami v očiach prizerali radosti svojich súperiek, ktoré dosiahli najväčší úspech v histórii klubu - od jeho vzniku v roku 1958.

Napriek tomu je po minuloročnom postupe do semifinále tohtoročné finále najväčším úspechom michalovskej ženskej hádzanej na medzinárodnej scéne.

Hoci sa Michalovčanky nestali po Partizánskom po 44 rokoch ďalším víťazom európskej súťaže zo Slovenska, v ére samostatnosti sú len druhým slovenským tímom, ktorý postúpil až do finále európskej súťaže číslo tri.

Naposledy sa to v roku 1998 podarilo hráčkam Banskej Bystrice.

Zlyhal plán A, aj plán B

Domáce hráčky dokázali držať krok so súperkami len prvú štvrťhodinu, keď sa dvakrát dostali aj do jednogólového vedenia.

V 15. minúte šli Španielky prvýkrát do dvojgólového vedenia, ich rozhodujúci trhák prišiel od dvadsiatej minúty, kedy si vypracovali päťgólový náskok.

V druhom polčase sa Michalovčankám podarilo dvakrát priblížiť na rozdiel troch gólov, ale herne jednoznačne lepšie hostky si situáciu postrážili a napokon dokráčali k šesťgólovému víťazstvu a mohli oslavovať.

„Mali sme plán A, napádať otvorenú obranu súpera pohybu bez lopty. Nedarilo sa nám to, fantasticky to bránili. Plán B bol, že pôjdeme do hry sedem na šesť bez brankára, čo nám veľmi pomohlo v prvom zápase v Španielsku.

Dnes to nevychádzalo, súper nám dal tri góly do prázdnej bránky a keď aj toto skolabovalo, tak sme od polovice prvého polčasu strácali sebavedomie a ten úsek bol slabší. Dostať doma v prvom polčase 15 gólov je veľmi zlé.

Cez prestávku sme sa nabudili a povedali si, že ideme hrať maximálne riziko. Museli sme to otvoriť, dostali sme sa aj na mínus tri.

Na to, aby sme to ešte viac zdramatizovali, by sme museli premieňať všetky naše šance a mať aj kus šťastia, čo sme nemali, a súper zaslúžene vyhral,“ pomenoval po zápase príčiny prehry tréner Peter Kostka.

Sklamanie a slzy zmiešané s hrdosťou

Tváre michalovských hádzanárok, ale aj realizačného tímu po zápase neskrývali smútok, objavili sa ja slzy sklamania.

„Sme veľmi smutní, lebo sme snívali, že nám to vyjde. Poctivo a svedomito sme sa pripravovali, vedeli sme, čo bude súper hrať. Ale treba športovo priznať, že súper bol lepší. Jednoducho sme narazili na strop.

Mali sme v zápase úseky, keď sme ukázali kvalitu a súpera predčili, ale nebolo ich toľko, aby sme dokázali vyhrať. Elche ukázalo svoju kvalitu a najmä ich obrana bola jednoducho na špičkovej úrovni

VIDEO: Tréner Peter Kostka hodnotí prehru vo finále pohára EHF

Bojovali sme, išli sme na hranicu svojich možností, ale žiaľ kvalitatívne sme na tohto súpera nemali. To si musíme úprimne priznať. Dnes sme určite sklamaní, ale o niekoľko dní či týždňov tento úspech určite oceníme.

Po rokoch sme ako slovenský tím hrali finále európskej súťaže a dovolím si povedať, že bude minimálne taký dlhý čas trvať, kým sa to niekomu ďalšiemu podarí. Ale kiežby som sa mýlil,“ priznal po zápase tréner Kostka.

Svoje slová následne rozmenil na drobné:

„Každý vie ako sú karty rozdané a kde je špička ženskej hádzanej v Európe. My tam nepatríme. Takéto ojedinelé úspechy sú výnimočné a treba ich oceniť.

Slovenská ženská hádzaná nutne potrebuje úspech a škoda, že nám k tomu chýbal ten posledný krôčik. Ale som rád, že sa v posledných týždňoch o ženskej hádzanej rozprávalo, že sa dostala aj do televízií, v ktorých štandardne nebýva.

Verím, že to bude motivácia aj do budúcnosti pre deti a mládež, aby hádzanú robili. Lebo aj preto to robíme.“

Diváci ich nepúšťali z palubovky