Galeje si neprosíme

Tie im vraj pripravil hlavne súper, ale skôr vlastná nemohúcnosť. Veľká sebakritika neodznela, a to bolí najviac. Pritom sme balansovali na hrane neslávneho zápisu do histórie kvalifikačných duelov, lebo s tímom na 965. mieste rebríčka FIFA (preháňame – pohybuje sa „iba“ na 202. pozícii) sme si koledovali o blamáž, posmech. Napriek víťazstvu sme isté fiasko predsa neodvrátili. Nič na tom nemení ani to, že i iní favoriti skupiny- Rusi či Íri – tiež nedeklasovali trpaslíka.

V kvalifikačnom cykle s výnimkou azda vystúpenia v Rusku stále nevieme zaradiť správny rýchlostný stupeň. Udiera do očí, že ani v jednom z doterajších súbojov síl sme nezaznamenali viac než jeden gól. To je smutná rarita. Naposledy ich mohlo byť neúrekom a to, že sa tak nestalo, je hanbou reprezentantov. Napriek siláckym rečiam už boli mysľou skôr na dovolenke, prípadne ich mátala vlastná klubová budúcnosť (Kucka, Šebo). „Nepodcenili sme súpera, ale ten výborne bránil kazil všetkými prostriedkami hru,“ nechal sa počuť Filip Hološko. Lenže kvalitatívny rozdiel sa musí odzrkadliť i v tom, ako si lepší hráči poradia s deštrukciou. V tvorivosti a suverénnosti sme zlyhali ako malí chlapci.

Skôr to bude o tom, čo naznačil kouč, že sa treba vrátiť do situácie pred rozhodujúcim duelom uplynulého cyklu v Poľsku. Vyzerá to tak, že súdržnosť, odhodlanie i entuziazmus sa vyparili. Z borcov sa stali frajeri, no v tom zlom slova zmysle. Myslia si že pojedli všetku hernú múdrosť sveta, ale stále by mali mať pred očami Barcelonu a prístup jej hráčov. To sú síce hviezdy, no prístupom robotníci, čo drú do úmoru. My sa na nich len hráme a tvárime bohovsky odhodlane. Kolektív vôbec nie je pevný, skôr rozglejený, pokiaľ vypadne pár opôr. Neustála obmena vynútená absenciami niežeby mobilizovala nováčikov, skôr to vnáša chaos do herného prejavu. Trpí mančaft, trápia sa jednotlivci. Krikom sa to nezmení a Weiss to vie, ale je už, zdá sa, niekedy bezmocný. Lebo jeho zverenci sú imúnni, žiaľ, voči náročnosti a očkovaní proti tomu, aby sa výraznejšie rozhýbali. Telom i myšlienkami. Možno majú radi slivkový lekvár, možno nie, no v každom prípade ho pripomínajú. V jeseni ho zvyknú gazdinky chystať, no Slováci vtedy budú potrebovať niečo poriadne pálivé, aby EURO 2012 nezostalo premrhanou šancou.