Z knihy Antona Zerera Hry a sny

BRATISLAVA. Nemecko už dlho nevie, čo je to monarchia, a predsa sa desaťročia pýšilo svojím obľúbeným cisárom. Bol všadeprítomný.

Franza Beckenbauera za futbalového cisára "vymenovali" v roku 1967. Hovorí o tom epizóda, ktorú rád šíril aj ústredný hrdina. Mníchovský Bayern nastúpil na priateľský zápas vo Viedni.

"Po ňom sa uskutočnilo stretnutie so sponzormi vo foyeri poisťovacej spoločnosti. Bola tam busta cisára Františka Jozefa I. Jeden fotoreportér ma požiadal, aby som sa k nej postavil. A tak som sa stal Cisárom Franzom," objasnil Beckenbauer svoj "šľachtický" pôvod, hoci sám vyrastal v mníchovskej robotníckej štvrti Giesing.

Prezývka sa hneď ujala. Ako uliata pre muža priam aristokratických spôsobov. Najelegantnejší futbalista s tvárou lorda.

Kým jeho zväčša zdrilovaní krajania lopotne predvádzali nacvičené tančeky, hlava zaseknutá medzi plecami, Jeho výsosť Franz sa vznášala vo futbalových salónoch ako parketový lev.

Franz Beckenbauer zomrel v nedeľu 7. januára vo veku 78 rokov. Je považovaný za najväčšiu legendu nemeckého futbalu.

O úmrtí kapitána majstrov sveta z roku 1974 a majstrov Európy 1972 informovala v pondelok jeho rodina.

Symbol estetiky. Vzpriamená postava, čistý dres, nijaké známky spoteného tela. Perfekcionista, ktorý si so svojím dlhoročným manažérom Robertom Schwanom vytýčili životné motto nevídanej pracovitosti:

"Musíš prichádzať skôr a odchádzať neskôr než ostatní."

Jeho dvorný autor Torsten Körner tvrdil, že vniesol do nemeckého futbalu "nemecký štýl". Inšpiroval aj štetec Andyho Warhola.

"Nakreslil ma na podklade fotografie z môjho prvého zápasu v New Yorku Cosmos. Osobne sme sa zoznámili až neskôr. Čudoval sa, že vyzerám úplne ináč než na fotografii. Keby to predtým vedel, vraj by ma stvárnil úplne inak," zdôveril sa v interview na prestížnej nemeckej webovej stránke persoenlich.com.

Najpamätnejší moment

Ktorá scéna z bohatého života bola pre tohto hráča majstra sveta, trénera majstra sveta a funkcionára šéfa majstrovstiev sveta nezabudnuteľná?

"Často sa ma to pýtajú a mne sa vždy spontánne vybaví okamih po finále svetového šampionátu 1990, keď som sa ako tréner majstrov sveta sám ako prst špacíroval po tráve rímskeho Olympijského štadióna. Neviem si vysvetliť prečo. Jednoducho – intuícia. Akoby som sa vtedy prebudil zo sna, na ktorý si ani za svet neviete spomenúť, ale viete, že to bol prekrásny sen."

Nuž, nezaprel v sebe Goetheho aj s povestnou nostalgiou "počkaj chvíľa, si krásna!".

Vtedy sa stal po Brazílčanovi Mariovi Zagallovi druhým človekom na svete, ktorý si siahol na titul majstra sveta ako hráč, aj ako tréner.

VIDEO: TOP 5 gólov Franza Beckenbauera

Inak po najchudobnejšom finále (Nemecko - Argentína 1:0), keď Buchwald odpísal Maradonu a mexický rozhodca daroval Nemcom pokutový kop.

Akoby im nestačila zjavná rakúska pomoc muža s píšťalkou už predtým vo štvrťfinále s Československom (takisto 1:0 po vymyslenej penalte).

"Bol to veľký stres," vydýchol si na tlačovke Franz. "Iba dúfam, že po šampionáte mi ostáva ešte aspoň štyridsať rokov života, aby som sa zotavil..."

Reprezentáciu viedol od roku 1984 bez trénerskej licencie, čo Nemci kulantne obišli – trénera označili ako šéfa tímu. Dvakrát doviedol reprezentáciu do finále svetového šampionátu (v roku 1986 zvíťazila Maradonova Argentína 3:2). Čo však považoval za svoj absolútny vrchol?

"V roku 1974 som bol kapitánom zlatého mužstva, ale nemôže byť nič viac, ako byť koučom majstrov sveta. To je najvyššia pocta, aká sa dá vo futbale dosiahnuť."

Svet najčastejšie spomína iný nezabudnuteľný okamih, ktorého bol súčasťou. Gól-negól storočia. V 101. minúte predĺženia finále Svetového pohára FIFA 1966 (Anglicko – Nemecko 4:2) strela Geoffa Hursta zahrmela na brvne nemeckej bránky a lopta odtiaľ padla...

Nik nevie kam. Celým objemom za čiaru, alebo pred ňu? Spor, nad ktorým zrejme už nikto nevynesie spravodlivý ortieľ.

Nijaká kamera nepodala totiž jasný dôkaz. Všakovaké výpočty si navzájom protirečia. Iba jeden bol absolútne presvedčený, že gól padol - sovietsky čiarový rozhodca Tofik Bachramov, ktorý ovplyvnil aj hlavného Švajčiara Gottfrieda Diensta. A ten rozhodol ako posledná inštancia - 3:2 pre Angličanov.

V legendárnom finále vo Wembley upútal mladý Franz. Dvadsaťročný defenzívny záložník zažiaril na svetovom šampionáte útočnými výpadmi. Strelil štyri góly a v tabuľke strelcov skončil tretí!