Dancsák odohral zrejme svoj posledný zápas

Neúnavne korčuľoval, strieľal, bojoval. Prezentoval sa spôsobom jemu vlastným. Neoplýva síce nadbytočnými centimetrami, ale na ľade vždy bojuje za dvoch. Juraj Dancsák.

PREŠOV. Aj keď sme po poslednom prešovskom stretnutí v podvedomí trochu možno rátali s tým, že získať hlas z hráčskej kabíny chvíľu potrvá, nakoniec to čakanie nebolo vôbec také strašidelné.

Ako prvý sa z útrob vynoril Juraj Dancsák a nemal, napriek nie najradostnejšiemu rozpoloženiu, žiaden problém podeliť sa o svoje pocity.

„Každý zápas sa dá vyhrať, ani tento nebol výnimkou. Pravda ale je, že sme v ňom boli ako topiaci sa, ktorý sa snaží chytiť každej slamky. Prehrávali sme o dva góly, nevzdávali sa, ale súper nám po každom znížení gólovo znova odskočil. Bol to priebehom úplne iný zápas ako deň predtým. Naplno sa ukázali skúsenosti a kvalita Detvy,“ športovo ocenil súperov tím.

Pochvalu adresoval aj do vlastných radov. „Chlapci bojovali a makali celú sezónu. Najmä mladí hráči, ktorí okrem seniorskej súťaže chodili hrávať aj za juniorku. Bola to poriadna drina.“

Na také čosi si nespomína

Súhlasil s tým, že to, čo sa udialo v poslednej tretine tretieho zápasu, bola pre začínajúcich hokejistov poriadna rana.

„Samozrejme, takýto záver duelu zanechá na psychike výrazný vplyv. Preto sme sa snažili zapracovať aj my skúsenejší a mladších spoluhráčov sme sa pokúšali trocha upokojiť. Aj keď sme sa skutočne snažili odosobniť od toho, čo sa predtým stalo, celá séria sa zlomila práve v treťom zápase,“ vrátil sa k nevídanému obratu, ktorý mal pre Prešov fatálne dôsledky.