Víťaz Tour de France by mal byť ideálom. Cyklistom, ktorý je všestranný a najsilnejší zo všetkých. Niekto hodný obdivu.
Lenže aj hrdinovia pretekov, ktorí sú schopní zvládať extrémne dlhé etapy a spúšťajú sa z horských priesmykov 90-kilometrovou rýchlosťou, majú strach.
Aj oni majú svoj kryptonit. Je to miesto, kde strácajú nadvládu a lesk. Zo superhrdinov sú vtedy ustráchaní a opatrní pretekári.
Tým kryptonitom sú staré kamenné cesty – pavé. Pelotón po nich prejde v rámci Tour de France v nedeľu 15 júla. Pätnásť sektorov má celkovú dĺžku 22 kilometrov. Tu sa sen niektorých favoritov o triumfe na Tour skončí.
Pochodoval po nich ešte Napoleon
Predstavte si kamennú cestu, kde sú jednotlivé kamene od seba uložené aj päť centimetrov. Nie je to žiadna rovná cestička. Naopak, miestami sa vlní, vytvára veľké jamy.
Kamene nie sú opracované, majú hrubý povrch a ani nie sú uložené v rovnakej výške. Niektoré vytŕčajú hranou hore, iné sú hlboko v zemi.
Ak idete na bicykli, kamene do vás tvrdo a vytrvalo búšia. Slabšie nátury sa neudržia v sedle.
Pavé sú staršie ako cyklistika sama. Podľa povier Francúzov nechal niektoré cesty na severe krajiny urobiť ešte koncom 18. storočia Napoleon Bonaparte a pochodovali po nich jeho vojská. O cyklistike ani Tour ešte nik nechyroval.
Dnes sú pavé prežitkom a ruinou. Zachovalo sa ich veľmi poskromne. Tu a tam pár stoviek metrov. Lenže je to jeden z najcennejších chrámov cyklistiky ako napríklad cestička cez Arenbergský les.
Hinault: Je to sprostosť!
Mnohé existujú len preto, že sa jeden deň v roku na nich jazdí slávna klasika. Bez nej by už dávno ležali pod hrubou vrstvou asfaltu. Lenže inak by preteky, ktoré sú také neľútostné, že ich cyklisti volajú Peklom, zanikli.
Klasika Paríž – Roubaix je výnimočná náročnosťou. Aj najlepší tu trpia. Navyše toto sú preteky, kde nestačí mať len natrénované a spoliehať sa na skvelých pomocníkov okolo. Stačí aj drobná chyba a všetko vyjde nazmar. Niektorí vravia, že to je lotéria. Iní sa do kociek, ktoré z vás vytrasú dušu, zamilovali.
To však nie je prípad Bernarda Hinaulta. Päťnásobný víťaz Tour de France sa v roku 1981 vydal na štart na slávnej klasike. Lenže bol viac času na zemi ako na bicykli. Podľa niektorých spomienok spadol až sedemkrát.