Streda, 20. októbra, 2021Meniny má Vendelín

Chcem byť ako Gordie Howe, smeje sa Pálffy

Žigmund Pálffy odohral v NHL 12 sezón v kluboch New York Islanders, Los Angeles, Pittsburgh. Po návrate domov hrá od roku 2007 v rodnej Skalici, minulý ročník extraligy vynechal. Majster sveta z Göteborgu 2002 podpísal pred týždňom ročnú zmluvu. (Autor: TASR)
Ondrej Gajdoš|21. sep 2011 o 15:58

Útočník ŽIGMUND PÁLFFY (39) sa vrátil do extraligy po ročnej prestávke. Kapitán Skalice sa hneď zaradil medzi najproduktívnejších hráčov. Z troch zápasov má šesť bodov, len Košičan Zálešák nazbieral o jeden bod viac.



Skalica v utorok zdolala Trenčín 2:1, v presilovke ste asistovali pri víťaznom góle. No boli ste aj dva razy vylúčený. Zvýšená nervozita?

„Žiadna zvýšená nervozita. Fauly vyplynuli zo zápalu hry. Človek sa musí aj vyhecovať, prvý domáci zápas je vždy dôležitý. Navodí atmosféru. Zvládli sme to, podržal nás Lakosil - brankár je sedemdesiat percent mužstva. Ale je fakt, že na časté vylučovanie si musíme dávať pozor.“

Ste už v plnej forme?

„Ešte to nie je ono. Cítim, že musím zlepšiť nohy, pohyb. Proti Trenčínu som mal iba zopár šancí. A keď som sa do nich už dostal, mal som ich využiť. Obrancovia Dukly boli vždy pri mne. Chýba mi vyššia rýchlosť. Predtým som dlhší čas nehral, a tak ani koordinácia pohybu nie je najlepšia. V prvých zápasoch to musí byť na mne vidieť. Musím sa zdokonaliť, aby som viac pomohol mužstvu.“

Na začiatku stretnutia ste mládežníckemu trénerovi Františkovi Kazinotovi blahoželali k sedemdesiatke. Ako si naňho spomínate?

„Franto ma trénoval v mladších žiakoch. Dal mi veľa. Bol tvrdý, nekompromisný, a preto vychoval mnoho úspešných hokejistov.“

Vaše mužstvo dostalo v prvých dvoch stretnutiach v Martine aj v Poprade po päť gólov, s Trenčínom inkasovalo iba raz. V čom nastala zmena?

„Náš obranný systém bol katastrofálny. Dostávali sme lacné góly. Je pravda, že začiatky sú pre mladých hráčov ťažké. Je tam nervozita, chlapec nevie, kde sa postaviť. Ešte nie sme vyhraní. Ale vidno posun k lepšiemu, noví hráči si nachádzajú svoje miesto. Proti Trenčínu to už bol dobrý výkon.“

Všimli ste si v zostave Dukly šestnásťročného mladíka Marka Daňa? Tréner Gregor ho posielal na ľad aj v najdôležitejších momentoch stretnutia.

„Jediného hráča s košíkom na tvári som si všimol len letmo, sústredil som sa na svoj výkon. Ale keď hrá za Trenčín, musí niečo vedieť. Musí si dávať pozor, keď má hlavu dole - aby ho niekto netrafil.“

Na prvý domáci zápas tímu HK 36 prišlo do hľadiska necelých dvetisíc divákov. Nečakali ste viac?

„Čakal - nečakal, ľudia majú dnes svoje problémy s prácou. Extraligová Skalica by si zaslúžila plnšie tribúny. Diváci možno prídu s lepšími výsledkami.“

Aká je Skalica oproti sezóne 2009 - 2010, keď ste ju opustili?

„Mužstvo je mladšie, hráči potrebujú zbierať skúsenosti. Je správne, že hráme na štyri päťky, lebo sezóna je dlhá. Každý dostane šancu, má možnosť sa ukázať.“

Vidíte medzi nimi výraznejšie talenty?

„Útočníci Konečný, Obdržálek, obranca Jankovič i ďalší. Sú šikovní, ale musia na sebe ešte veľa robiť. Môžu rátať s pomocou nás starších hráčov. Ak budú hrať pravidelne dobre, možno si ich všimnú reprezentační tréneri Vůjtek s Oremusom.“

A keby ste vy dostali pozvánku na návrat do národného tímu?

„To už nehrozí. Po olympiáde vo Vancouvri 2010 som s reprezentáciou definitívne skončil. Hrať musia mladší.“

V lete ste mali ponuky z niekoľkých európskych klubov aj z KHL. Prečo ste sa nakoniec rozhodli pre materský klub?

„Lebo... Nechám si to pre seba. Musím sa rozohrať, dostať do dobrej formy.“

Je možné, že v priebehu sezóny odídete hrať do zahraničia?

„Teraz sa o tom nebudem baviť. Mám ročnú zmluvu so Skalicou a všetko svoje úsilie koncentrujem na extraligu.“

V ročníku 2008 - 2009 ste v extralige vytvorili nový rekord v produktivite. Trúfate si ho prekonať?

„Koľko to bolo, 126 bodov? Fú, to je veľké číslo. Zatiaľ mám šesť bodov... Musela by to byť zhoda náhod, aby sa mi to podarilo. Dôležitejšie ako moje body sú víťazstvá Skalice a postup do play off.“

V extralige ste zrejme posledným hráčom s drevenou hokejkou, všetci už hrajú s kompozitovými. Máte ich ešte dosť?

„Začína to byť problém. Ale nedávno sa mi prihlásila firma z neďalekého moravského Lanžhotu, že mi zabezpečí inú značku. Vyskúšam, uvidím.“

Na budúci rok oslávite štyridsiatku a stále vyzeráte plný chuti do hokeja. Čo vás motivuje?

„Radosť z hry. Hokej som hral celý život, to nejde len tak naraz skončiť. Minulý rok som stál a hokej mi veľmi chýbal. Tešil som sa na návrat. V letnej príprave som odovzdal všetko. Behal som, posilňoval. Verím, že to bude úspešná sezóna.“

Dokedy chcete strieľať ligové góly?

„Chcem byť ako Gordie Howe, ktorý hral v NHL ako 52-ročný... (smiech). Ale vážne: kým mám chuť, zdravie a budú ma chcieť, ešte nejakú sezónu potiahnem. Možno jednu, možno dve.“