Bojí sa žralokov, príšer a zlyhania. Slovák pláva na výnimočných miestach

Narodil sa v Žiline, ale už dvadsať rokov žije v Austrálii. Je riaditeľom výskumu v The George Institute, predtým prednášal filozofiu na rôznych sydneyských univerzitách a vo voľnom čase sa venuje diaľkovému plávaniu.

PETER DOLNÍK (48 r.) zdolal ako piaty Slovák kanál La Manche a ako jediný aj Catalinský kanál v Kalifornii. Jeho cieľom je svetová 'moreplavecká trojkoruna' a sedem diaľkových 'divov sveta' – akýsi Grand Slam na otvorenej vode.

Ako ste sa dostali k diaľkovému plávaniu?

„Pochádzam zo Žiliny a začal som plávať v Lokomotíve, iba v bazéne. Slováci sa k moreplaveckému športu dlho nemohli dostať, lebo nemáme more a za komunizmu sa nedalo cestovať a absolvovať najprestížnejšie trasy. Do roku 1989 preplával La Manche len jeden Slovák, teraz ich je šesť. Pre obyčajného smrteľníka je to stále drahý šport, mňa však priťahuje.“

Máte už 48 rokov. Čo vás na diaľkovom plávaní stále láka?

„Sám seba sa na to pýtam každý týždeň. Trochu aj ľutujem, že som nezačal skôr. Ženie ma strach. To je moja motivácia. Strach zo studenej vody, zo žralokov, morských príšer, z možného zlyhania uprostred trate. Keď dôjdem do cieľa, mám neopísateľný pocit blaha, spokojnosti, zadosťučinenia a hrdosti, ktorý netrvá len chvíľu alebo jednu - dve hodiny, ale týždne a mesiace. A potom vo mne vyvolá túžbu dosiahnuť ďalší cieľ.“

Catalinský kanál široký zhruba 33 kilometrov ste preplávali v hlbokej noci. Aj to bola súčasť strachovej terapie?

„Ten výkon mal dve ťažké etapy.