Z knihy Antona Zerera Hry a sny

Fanny Blankersová-Koenová mala osemnásť, keď sa objavila na svetovej scéne. Žiadostivo túžila po autograme od Jesseho Owensa.

Príhodná chvíľa nastala na berlínskej olympiáde 1936 po skoku do výšky. Ulovila ho. Bola šťastná ako blcha.

Podpis si cenila viac než piate miesto v štafete 4x100 m, kde bežala na druhom úseku, a šieste vo výške (155 cm).

Sotva tušila, že o dvanásť rokov neskôr sa na londýnskej olympiáde 1948 stane práve ona ženským Owensom a napodobní svoj idol ziskom štyroch atletických zlatých na jedných hrách!

Iba s drobnou zmenou: Owens si k trom šprintérskym vystúpeniam pridal diaľku, kým ona krátke prekážky.

V roku 1999 ju Medzinárodná asociácia atletických federácií vyhlásila za najlepšiu atlétku storočia.

Lietajúca Holanďanka

Ženu, ktorú novinári ospevovali pestrými a vzletnými prirovnaniami: Lietajúca Holanďanka, Lietajúca žena v domácnosti, Najrýchlejšia mama na svete, Ženský Zátopek alebo Ženský Owens či Úžasná Fanny.

Reakcia vtedy 81-ročnej atlétky, trpiacej Alzheimerovou chorobou, bola na slávnosti spontánna:

"Asi štvrť hodiny neskôr než iným v sále mi došlo, že som ocenená... Naozaj mi udelili hlavnú cenu, stala som sa atlétkou storočia? Skutočne? Preto tu spolu sedíme?“

Na tlačovke sa obrátila smerom ku Carlovi Lewisovi, najlepšiemu atlétovi.

"Carl je taký mladý a ja taká stará. Som nesmierne prekvapená, že si na mňa niekto spomenul. Veď v histórii atletiky bolo toľko veľkých žien.“

Hoci jej kariéra trvala dve desaťročia, ktoré zapadli do vojnového obdobia, celý jej talent akoby vytryskol od jednej nedele do druhej na londýnskej olympiáde 1948.

Ako tridsaťročná matka dvoch detí si vybehala štyri zlaté medaily (z deviatich vtedajších ženských atletických disciplín), a to sa ešte rozhodovala medzi diaľkou a behom na 80 m prekážok.

Atlétky totiž limitovali iba tri individuálne štarty. Štyri zlaté z jednej olympiády – na to má patent iba úžasná Fanny.

Varovali ju, že je stará

Varovali ju, že na Londýn je už stará. Aj jej manžel si ju doberal, že by ju už radšej videl pri sporáku, ako na dráhe.

Anglický komentátor Jack Crump bol ešte krutejší: "Isteže, Fanny je dobrá, ale tridsiatka na krku. Príliš stará Fanny.“

Neprajníkov nepresvedčili ani aktuálne výkony. Mesiac pred olympiádou utvorila svetový rekord na 100 m (11,5 s) a týždeň pred hrami na 80 m prekážok (11,0 s).

Na atletickej dráhe vo Wembley sa aj s rozbehmi postavila za osem dní na štart jedenásťkrát a ani raz nepoznala chuť prehry.

Stovku vyhrala v hustom daždi s päťmetrovým náskokom. Keď ju holandskí reportéri pritiahli k živému vstupu, nadšene odkázala domov: "Tati, môžeš od radosti tancovať okolo kuchynského stola.“

God Save the King - pre kráľa

Nasledovali dramatické prekážky. Takmer mŕtve preteky. S britskou učiteľkou baletu Maureen Gardnerovou vpadli rovnako do cieľa.

Dlho sa čakalo na fotografické rozuzlenie. Navyše kapela spustila hymnu God Save the King a Fanny sa domnievala, že znie na počesť domáckej prekážkarky.

Našťastie, pocta patrila anglickému kráľovi Jurajovi VI., ktorý sa so svojou suitou práve usadil v kráľovskej lóži. Lenže z tohto behu nemala najlepší dojem.

"Vôbec to nebol môj deň. Prepočula som štartový výstrel. Myslela som si, že ide o nevydarený štart. Neskoro som vybehla. Až na druhej prekážke som Angličanku dobehla.

Stratila som však rytmus, piatu prekážku som zachytila tretrou a začalo sa trápenie. Ostala mi už iba rozmazaná hmlistá spomienka. Štýl sa mi rozpadol na malé kúsky, no viem, že na dráhe som sa tackala ako opilec.“

Obom najrýchlejším aktérkam namerali zhodný čas – 11,2 s. Pikantéria spočívala v tom, že obe koučoval Jan Blankers!

Druhé zlato však Fanny poriadne zabrnkalo na psychiku. Na druhý deň sa pred rozbehmi na 200 m ocitla na pokraji nervového zrútenia.