Ak by som hral ako otec, na šampionát sa nedostanem, smeje sa Kollár

Hokej mu bol predurčený od malička. V detstve pozorne sledoval na ľade svojho otca. Bol preňho vzorom, ale aj poradcom. ANDREJ KOLLÁR mladší zažije vo Fínsku premiéru na majstrovstvách sveta.

Hráč, ktorý dokáže zaskočiť na krídle, ale prioritne je center. Rovnako ako jeho otec, ktorý sa na svetovom šampionáte predstavil dvakrát - v Lotyšsku 2006 a v Kanade 2008.

Premiéru v seniorskej reprezentácii zažil v novembri 2019 v deň svojich dvadsiatich narodenín. Na úvodnom tréningu ich oslávil tradične, šľahačkou do tváre.

Na Nemeckom pohári 2019 zaujal už počas prvého striedania, keď pozdravil ruského brankára strelou švihom. Práve tento moment nitrianskeho rodáka povzbudil a stretnutie ukončil s bilanciou 0+2.

"Vtedy som sa začal cítiť dobre. Hovoril som si, ty kokos, asi to pôjde. Opadla zo mňa nervozita. Bol som z toho až prekvapený," opísal pocity z prvého zápasu.

V príprave ste nastúpili na všetkých šesť zápasov. Verili ste, že sa prepracujete do finálnej zostavy na majstrovstvá sveta?

Pravdupovediac, ani nie. Niektoré zápasy som nehral podľa mojich predstáv. Nakoniec to vyšlo a som rád. 

Teším sa, že som sa dostal do záverečnej nominácie. Budem robiť všetko, aby som dostal príležitosť v zápase a v ňom urobil to, čo tréner vyžaduje. Chcem dať do toho sto percent. 

Prežíval s vami otec nomináciu na záverečný turnaj?