Piatok, 5. marec, 2021Meniny má Fridrich

Aj Serfözö je už vo futbalovom nebi

Smútok v Čermeli. Zomrel Dezider Serfözö. (Autor: Róbert Berenhaut)
Sportnet|Publikované 24. júl 2014 o 00:00

V pondelok večer skonal doma v Košiciach vo veku 77 rokov bývalý známy ligový hráč Dezider Serfözö.

Na futbalovom štadióne Lokomotívy veje čierna zástava. Čermeľ je zahalený v smútku, lebo v pondelok večer o 20. hodine skonal doma v Košiciach vo veku 77 rokov bývalý známy ligový hráč Dezider Serfözö. Hral vrcholnú súťaž najskôr v ročníku 1964/65 vo VSS a potom v nasledujúcich dvoch ročníkoch v drese Lokomotívy, kde svojimi gólmi pomohol mužstvu k záchrane.

KOŠICE. Experti vždy hovorili, že Dezider Serfözö (6.3. 1937 – 21.7. 2014) mal najmä ligový ročník 1965/66 mimoriadne vydarený, z ktorého ťažila aj Lokomotíva. Vtedy bola nováčikom a jeho štyri góly pomohli mužstvu k zotrvaniu medzi elitou.

Tromfol Chilana Scherera

Pri konečných účtoch bol prekvapením číslo jeden najmä preto, že v lige dal o gól viac, ako najlepší čs. strelec na MS' 62 v Chile Adolf Scherer.

Toto duo sa zapísalo do futbalových dejín Lokomotívy aj tým, že v zápase posledného kola, v ktorom Sparte išlo o titul a Košičanom o záchranu, sa v Čermeli spolu so Schererom a Šnýrom postarali o víťazstvo 3:1 a zotrvanie železničiarov medzi elitou, čo nadšene oslavoval preplnený štadión Lokomotívy.

Také niečo nik nečakal, lebo mužstvo dalo v súťaži aj s poslednými tromi gólmi iba 19, ale Serfözö a spol. dokázali veľkú morálnu silu, čo kvitoval každý očitý svedok na štadióne.

Napokon, išlo o hráča železničiarov, ktorý sa začal už predtým presadzovať v II. lige. K jeho hráčskemu rastu výrazne prispeli tréneri Štefan Jačiansky, Jozef Gögh, František Fecko, či Štefan Čambal.

Z Loky do VSS a späť

Pred ročníkom 1964/65 prestúpil do VSS, ale v lige šancu veľmi nedostával. Zohral iba štyri zápasy, vôbec prvý ligový v derby s Prešovom.

Hoci neraz ako útočník nedostal šancu uplatniť svoje ozajstné ambície, nuž túžba vrátiť sa do Lokomotívy ho veľmi lákala, najmä, keď postúpila medzi elitu.

Akoby cítil, že na tomto rozhodnutí neprerobí. Po návrate sa cítil ozaj ako doma, lebo v dvoch ročníkoch zohral v drese železničiarov dovedna 24 zápasov a neprepadol ani strelecky, keď vynikal na ľavej strane útoku vo dvojici s Daňom.

V metropole východu nebola dlho najvyššia súťaž, takže dosť si toho odkrútil aj v II. lige, jeho celková bilancia na vrchole – 3 ligové ročníky, 28 zápasov a 5 gólov by bola určite bohatšia.

Po skončení hráčskej kariéry trénoval ešte rodnú Veľkú Idu, aby sa jej zavďačil aj takýmto spôsobom.

Posledné zbohom, úctu a ďakujeme mu môžu dať priatelia, spoluhráči, priaznivci Lokomotívy a futbalu vôbec v piatok 25. júla o 13. hod. na smútočnej rozlúčke v košickom krematóriu.

Za všetko, čo pre košický futbal urobil, a potešil všetkých tých, čo zaplňovali košické hľadisko, mu takáto úcta a spomienka oprávnene patrí.

O to viac, že diváci videli ako si ich ctil a vážil. O to sú teraz smutnejší tí, čo ho poznali a vedeli, že robil pre nich maximum.

A nám už neostáva iné len k tomu aspoň skromne, ale úprimne vysloviť: Česť jeho pamiatke!

Súvisiace články