LUXEMBURG (SFZ)  – Veľké mužstvá vyhrávajú aj zápasy, v ktorých nie sú lepším tímom. Silné tímy víťazia v súťažných dueloch s odretými ušami. Septembrové Calzonovo Slovensko bolo veľké a silné: v druhom kvalifikačnom zápase MS 2026 vyhralo aj v Luxembursku. Gólom Tomáša Riga 1:0.

Bolo to ako v známej českej komédií: Nepotěšil jste mně, Marečku a ani já vás nepotěším… Po tom, ako vo štvrtok pobláznila Škriniarova partia celé – a nielen futbalové – Slovensko boli očakávania z jej vystúpenia v Luxemburgu veľké, priam vysoké ako ceny v hostiteľskom meste. Realita však dlho mrazila ako v Mrázikovi.

Menej sme držali loptu, málo sme behali, ešte menej premýšľali. Zato veľa prihrávok sme kazili, ešte viac sa pred nimi zašívali, hľadali sme iskru. Tak, ako sme spálili Nemcov, 89 minút sme sa pálili v Luxemburgu my. 

Napokon bez fatálnych následkov, hoci boli okamihy, keď ani ten povestný štepený vlas by sa nám nezmestil viete kam. V 18. min, keď sa s našimi nervami pohrali Škriniar s Dúbravkom, brnkal nám po nich Muratovic, ešteže si náš brankár tú peknú tučnú nulu na svojom konte nenechal pokaziť. Aj vďaka tomu, že kusom brankárskeho umenia je aj dobre si postaviť žrde a ten náš umelec bezpochyby je. Tá pravá na jeho bráne v I. polčase stála presne tam, kde mala, aby sa lopta Sinaniho do siete nedostala priamo či nebodaj po nejakom blbom odraze. Potom ešte raz, v II. polčase. Lebo krátko po návrate zo šatní prišla ľahká strata lopty, výpad Dardariho a ponuka na podnose pre Sinaniho. Predtým pravou, teraz ľavou, predtým technicky, teraz prudko, predtým do pravej, teraz do ľavej žrde. Znova ten štepený vlas...

Nebolo nám veselo, nebolo nám do spevu. Spev pomáha v pohybe a my sme sa veľmi nehýbali, keď predsa, tak akosi vláčne. 

Lobotku Luxemburčania strážili ako oko v hlave, keď niečo chcel, musel sa túlať veľmi hlboko na našej polovici. Potom v strede či ešte viac vpredu chýbal a chýbala jeho myšlienka. A medzi blicujúcimi na strane slovenského tímu boli aj ďalší potrební premianti hry: presnosť, pohyb, iskra. Keď sú pokope v tíme, radosť pozerať na spoločné predstavenie. Nedobre je, ak absentuje jeden, beda, ak chýbajú dvaja, no des, ak niet ani jedného z nich. V nedeľu si zobrali z našej hry voľno striedavo všetci.

Hovorí sa tomu, že sme prežili klinickú futbalovú smrť v 57. min, keď Sinaniho čítankový center poslal nekrytý (!!) João Tomás de Sousa Moreira Cruz do slovenskej siete. Boli zápasy, keď sme VAR preklínali, v nedeľu sme mu ďakovali, odhalil totiž, že ten mužíček, ktorý si zo svojich piatich mien vybral na dres to Cruz, si neustrážil ofsajdovú líniu. Ešteže tak.

Minúty plynuli aj hráči prichádzali ďalší a noví, ale pohľad na hru sa dlho akosi nemenil. Domáci držali loptu viac, futbal im chutil lepšie, papierový favorit sa trápil. Luxemburčania ukázali, že majú viac sily, fyzickej aj mentálnej, búšili do slovenského zatiahnutého pytla, hoci podľa prognóz to malo byť úplne naopak. Zavretí, zatlačení, zatisnutí mali byť domáci, vypĺňajúci priestor pred svojím brankárom a v okolí vlastnej šestnástky, mali sa počítať naše strelecké pokusy a malo rásť percento držania lopty v našej moci. Rozhodne to tak nebolo.

S pribúdajúcim časom sa ale predsa len vybíjali domácim fyzické batérie, čo viac púšťalo do hry našich. Hoci stále nie toľko, ako sme plánovali, chceli a mysleli si. Ale už sme posunuli čiaru, kde sa odvíjalo viac z hry, ďaleko od našej brány, k poliacej čiare či na polovicu domácich. No oči na stopkách sme museli mať stále, byť v strehu v každej sekunde, lebo prechod Luxemburčanov z nulového hroziaceho pásma až do streleckej pozície bol rýchly a nebezpečný.

A potom? Potom sa pani Štastena usmiala na nás svojím čarovným, tým najčarovnejším úsmevom. Plynula 90. minúta dostali sme loptu na polovicu domácich, potom až pred šestnástku. Tam sa jej chopil Tupta a vystrelil. Prvýkrát v zápase slovenský hráč trafil medzi luxemburské žrde! Tak dobre, tak presne, že brankár Moris mal čo robiť, aby loptu nepustil za seba. Nepustil, ale len ju vyrazil. Pred seba. No a tam bol Tomáš Rigo. Bol a zasunul ju tam, kde sme to celý čas chceli. Druhá strela bola trefa gólová. Víťazná.

Berieme tri body. Tie sa rátajú. Za september máme 6 bodov. Ďalšia dvojzápasová porcia kvalifikácie bude v októbri.

Francesco Calzona (tréner slovenskej reprezentácie): „Bolo vidieť, že sme v tomto stretnutí veľmi trpeli. Čakal som ťažký zápas, ale nie až taký ťažký. Jediný pozitívny okamih je výsledok. Podľa priebehu sme si asi nezaslúžili vyhrať, možno sme si zobrali späť, čo nám ušlo v marci v play-off v Lige národov a futbal nám to teraz vrátil. Keď nehráme dobre, málokedy sa nám podarí bodovať. Vieme, že náš výkon nebol ideálny, hráči, ktorí vstúpili do hry počas zápasu, tam vbehli dobre. V druhom polčase sa to trochu osviežilo, už sme trpeli menej. Ťažko niečo hráčom vyčítať, lebo sme vedeli, koľko energie nám vzal predchádzajúci zápas. Bolo vidieť, že sme neboli takí svieži. Výsledok berieme všetkými desiatimi a ideme ďalej.“

DRUHÝ ZÁPAS A-SKUPINY: Nemecko - Severné Írsko 3:1 (1:1), góly: 7. Gnabry, 69. Amiri, 72. Wirtz - 34. Price.