Štvrtok, 28. január, 2021Meniny má Alfonz

Zlatý deň šesťdesiatnika Kunza

Zlatý olympionik. Futbalový obranca František Kunzo (nar. 17. septembra 1954) k lesku zlata pridáva dnes aj jubilejnú životnú šesťdesiatku. (Autor: tasr)
Sportnet|Publikované 16. sep 2014 o 22:00

Keď sa ako chlapec zo Spišského Hrušova ešte hrával medzi šarvancami iba v piesku, netušil, že raz bude svetovým velikánom.

Koncom júla 1980 bola pred 34 rokmi na OH v Moskve veľké sláva, lebo čs. futbal dobyl historickú zlatú medailu. Medzi jeho členmi bol aj slovenský obranca František Kunzo. Keď sa ako chlapec zo Spišského Hrušova ešte hrával medzi šarvancami iba v piesku, ani vo sne netušil, že raz bude svetovým velikánom zásluhou zlatej olympijskej medaily. Skromný futbalista sa však k tomuto vrcholu dopracoval mravčou prácou a dosiahol už po štvrťstoročí života úspech, aký mnohí iní ani pri veľkej túžbe nedosiahli.

KOŠICE. Ak sa zvyklo hovoriť, že veľa chlapcov z dedín dokáže aj hory prenášať, Fero bol jeden z nich. Už ako talentovaný dorastenec sa dostal do neďalekej Spišskej Novej Vsi, kde vlastne otvoril zámku, ktorá viedla k veľkej kariére.

Rukoval už ako reprezentant

Fero svoj talent nikdy nepremrhal. Ako 16-ročný herne rástol, takže o rok na to bol nielen najmladším hráčom III. ligy, ale povolali ho aj do dorasteneckej reprezentácie a o rok na to aj do dvadsaťjednotky, ktorú vtedy viedol Ján Hucko a až po ňom František Havránek.

A tak, keď ho napokon po výberoch pri nástupe na vojenčinu zaradili do Dukly Banská Bystrica, vojaci získali hotového hráča – a sám Fero vôbec netušil, že v tomto vojenskom klube zostane plných deväť rokov. Pod Urpínom robil všetkým radosť.

Avšak tá najväčšia prišla v roku 1980, keď spolu s Košičanom Semanom vytvoril zlatú dvojicu Slovákov na OH.

Prekvapujúco nehral vo finále

Tréner František Havránek maximálne využil bezchybné výkony, ktoré korunoval jedinečnou hrou v semifinále proti Juhoslávii. Napriek tomu však postavil vo finále Ostravčana Rygela, ktorého predtým nestaval kvôli zraneniu a Kunzovi sa dokonca ospravedlňoval, čo nemalo nijakú logiku.

Práve preto dnešnému Košičanovi bolo smutno, keď na finálový zápas proti NDR nemohol nastúpiť. Nik však nemohol zobrať Ferovi jedenásť štartov za olympijskú reprezentáciu i skutočnosť, že sa aj vďaka olympijskému dresu dostal raz i na životný zájazd do futbalovej Brazílie. PO OH mal viaceré ponuky.

Dokonca aj zo Sparty, ale prísna vojenská zmluva Ferovi neumožnila zmenu. Z Dukly odišiel do Lokomotívy Košice až pred ročníkom 1983/84. Z pôsobenia medzi železničiarmi mal radosť v ročníku 1984/85, keď pod Jankechovou taktovkou Lokomotíva vyhrala Slovenský pohár. S Duklou Praha síce vo finále Čs. pohára prehrávala už 0:3, ale mohutným finišom znížila na 2:3 a len–len že nevyrovnala.

Horšie to bolo v ročníku 1985/86, keď mužstvo pod vedením trénera Michala Baránka opustilo elitu. Fero, ktorý počas kariéry odohral 191 ligových zápasov, hral potom v nižších súťažiach v Rakúsku a Maďarsku, príležitostne v drese olympijského klubu Košice, Internacionálov VSS i v drese Lokomotívy, no a 17. septembra sa dožíva v plnom zdraví jubilejných 60 rokov. Verme, že za účasti mnohých gratulantov.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.