MOSKVA, BRATISLAVA. Viktor Tichonov, symbol zlatej éry hokeja v bývalom Sovietskom zväze, sa svetoznámym trénerom stal nielen pre úspechy Ruska, ale aj pre tvrdé tréningové metódy.
Tie mnohí hráči, ktorých viedol, prirovnávali k diktatúre. Legendárny tréner by mal 90 rokov.
Trénerov vyberali podľa Brežneva
V roku 1998 Tichonova uviedli do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) a jeho meno sa nachádza aj v Múzeu olympijskej slávy v Lausanne.
Tichonov sa narodil 4. júna 1930 v Moskve. Pred trénerskou dráhou, ktorá z neho urobila legendu svetového hokeja, patril k úspešným hráčom v najvyššej sovietskej lige.
Titul majstra ZSSR dosiahol trikrát (1951, 1952, 1953) s tímom VSS Moskva a jeden získal v roku 1954 vo farbách Dinama Moskva.
Úspešnú trénerskú kariéru začal v roku 1968 v Diname Riga, ktorý v tom čase hral v tretej lige a nepatril medzi úspešné tímy. Do regionálneho klubu ako mladý tréner priniesol disciplínu, náročné tréningy a profesionalizmus.
Hráči ho nemilovali, ale Rigu priviedol do najvyššej súťaže, kde úspešne konkurovala aj moskovským klubom.
V Rige položil Tichonov aj jeden zo základov súčasného hokeja. Zaviedol totiž hru na štyri rovnocenné útoky a každý z nich bol na ľade rovnako dlho.
V Rige pôsobil do roku 1977, keď sa stal hlavným trénerom CSKA Moskva a reprezentácie ZSSR.
Najvýznamnejšie trénerské miesta údajne prijal až na nátlak vtedajšieho najvyššieho predstaviteľa ZSSR Leonida Brežneva, ktorý bol vášnivým fanúšikom hokeja.
Prísny aj na legendárnu päticu
Prísne podmienky pre hráčov zaviedol nielen v slávnom moskovskom klube, ale aj v reprezentácii. Hokejisti na tzv. bázach trávili väčšinu času a ich život sa točil v kolobehu tréningov a zápasov.
Mnohí sa búrili, ale tvrdý režim platil pre každého, aj pre najväčšie hviezdy, akými boli útočník Boris Michajlov či brankár Vladislav Tretiak.
Prísnej Tichonovovej kuratele podliehala aj legendárna päťka: Larionov, Makarov, Krutov, Fetisov a Kasatonov.
Nekompromisné Tichonovove metódy však priniesli úspechy a svetovú dominanciu sovietskeho, resp. ruského hokeja koncom 70. a v 80. rokoch minulého storočia.
Sovietsky zväz dosiahol osem titulov majstrov sveta a tri zlaté, jednu striebornú a dve bronzové olympijské medaily.
V roku 1981 zvíťazila reprezentácia ZSSR aj na Kanadskom pohári, hoci Kanaďania s Gretzkym, Lafleurom či Trottierom v zostave boli jasnými favoritmi turnaja.
Klub CSKA Moskva viedol do roku 1996 a získal s ním v rokoch 1978 - 1989 trinásť titulov majstrov ZSSR bez prerušenia.
Post reprezentačného trénera ZSSR a neskôr Ruska opustil po olympijských hrách v Lillehammeri v roku 1994.
V sezóne 2003/2004 sa ako 73-ročný vrátil k ruskej reprezentácii, ale Rusi pod jeho vedením neuspeli na majstrovstvách sveta v Ostrave.
Po neúspešnom svetovom šampionáte definitívne ukončil trénerskú kariéru.
Zomrel 24. novembra 2014 v Moskve vo veku 84 rokov.
Hokeju sa venoval jeho syn Vasilij Tichonov, ktorý pôsobil ako tréner. Hráčskej kariére sa venuje jeho vnuk Viktor Tichonov.