Výkladná skriňa aj s nepodarkami

Bez ohľadu na to, aký je názov súťaže, predsa stále ide o výkladnú skriňu regionálneho futbalu. A je jedno, či je to IV. alebo III. liga alebo majstrovstvá regiónu. Niekedy sa ale zdá, že aktéri majú dosť interných problémov, aby na úrovni zvládali účinkovanie v najvyššej súťaži a či si to chceme priznať alebo nie, neraz tieto starosti prerastú trénerom, funkcionárom i hráčom cez hlavu.

PREŠOV. Aká bola teda jeseň vo IV. lige – vydarená či rozpačitá?

Skôr než sa pristavíme pri niektorých charakteristických rysoch, treba trošku preskočiť sled udalostí.

Týka sa to hlavne zamýšľanej reorganizácie časti republikových a východoslovenských zápolení. Ak by táto výrazná zmena predsa uzrela svetlo sveta, pre ambiciózne tímy by to bol mocný impulz a motivácia ešte viac sa zlepšovať.

Ocitli by sa totiž bok po boku s aktuálnymi treťoligistami a museli by veru pridať, aby s nimi stačili držať krok. Nielen materiálne, ale hlavne hráčskou kvalitou. Na druhej strane je to pre viaceré celky najľahšia cesta dostať sa hore, čo sa nestáva každý rok.

Lenže aj tento podarúnok si treba zaslúžiť, a nie ho prehajdákať. Z toho dôvodu tento ročník môže byť akýmsi prechodným či prelomovým pre viacerých zástupcov IV. ligy.

Bez ohľadu na to, či reorganizácia vyjde alebo nie, je sympatické, že osud do vlastných rúk zobrali viacerí, čo v „prvom polčase“ ročníka naznačili, že im je priemer cudzí.

Sú celky, ktoré sa vyšvihli možno až nad očakávanie vysoko. Ide hlavne o terajšieho lídra z Bardejovskej Novej Vsi, keď tento tím už v minulom ročníku mal záblesky kvality, ktoré rozvinul do frontálnejšej podoby.

Svedčí o tom nielen efektívna koncovka, ale hlavne skĺbenie ofenzívy a defenzívy, čo podmienilo malý počet inkasovaných gólov. Zjavná bola túžba vyhrávať, čoho dôkazom je 10 trojbodových zápisov, v čom sa prvému nikto nevyrovnal.

Sninčania tiež nadviazali výraznejšie na to, čo ich sprevádzalo miestami v predchádzajúcej sezóne, pričom nevšedné je to, že inkasovali len poltucet gólov v 16 zápasoch. Navyše vedno s Giraltovčanmi sa stali remízovými kráľmi (po 8 nerozhodných výsledkov).

Popri Haniske, ktorá si stále udržiava status kvalitného mužstva, sa o obohatenie zážitkov pre diváka výrazne zaslúžili aj nováčikovia – V. Tatry a V. Revištia.

Ak by všetko klaplo tak, ako si predstavujú, nie je vylúčené, že v budúcom roku môžu hrať už o dve súťaže vyššie, než ešte na jar v tomto roku.

Viacerí nemôžu vyskakovať

Pravda, vo viacerých kluboch nebudú mať pokojnú zimnú pauzu a prichodí im tuho premýšľať o ďalšom smerovaní i o tom, ako uniknúť z pazúrov vypadnutia (istou úľavou by pre nich bolo, keby sa z organizačných dôvodov zosunuli nižšie).

Postavenie Krásnej ani príliš neprekvapuje, ale St. Ľubovňa (tam iba postupne nastáva konsolidácia pomerov), Svidník (vonku si bodovo ani „nepípol“) či Sp. Podhradie majú tiež namále.

Vyskakovať ale nemôžu ani v Sabinove (doplácal na nevyrovnané výkony a dlhú sériu bez výhry) či Giraltovciach (kameňom úrazu bola absencia strelecky disponovaných jednotlivcov – z čoho rezultovalo iba 10 strelených zásahov).

„Aj v tejto súťaži sa žiada maximálna oddanosť futbalu, pravidelná príprava a pracovanie na odstraňovaní nedostatkov v tréningovom procese. Pokiaľ to však nebadať, tak mladí nenapredujú a zrelší zase stagnujú,“ riekol tréner Stropkovčanov Ľubomír Reiter.

Vystihol podstatu diania. Lenže pokiaľ koučovia kočírovali na tréningoch len toľkých zverencov, čo možno porátať na prstoch jednej ruky a mali vôbec problémy poskladať základnú jedenástku, tak žiadne zázraky sa čakať nedali.

Prirodzene, nikto nemôže chcieť, aby v amatérskom futbale behali po ihriskách excelentní hráči, avšak nedostatočná pripravenosť potláčala kvalitu duelov.

„Nie je jednoduché zladiť pracovné či študijné povinnosti s futbalom. Preto sa všakovako zliepa a improvizuje, pričom si nemožno myslieť, že mladí si okamžite osvoja nároky, aké si futbal na tejto úrovni vyžaduje. Veľké oči potom nemožno mať. Nielen pri očakávaní lepšej streľby, ale ani v predvádzaní kvalitnej hry. Za takýchto okolností bolo pre mnohých už vykúpením, že sa jeseň skončila,“ podotkol kormidelník Giraltoviec Richard Gábor.

I preto je zväčša orientácia na bojovnosť, defenzívnejšie poňatie. Tí, čo si verili a mali na to predpoklady, vystrčili výraznejšie rožky, a to bolo hneď poznať.