Štvrtok, 17. júna, 2021Meniny má Adolf

Vodný zjazd: V perejách rieky Sesia na ME slovenský unikát deblistov

TASR|9. jún 2001 o 21:39

Valsesia: Tak to ste si mohli urobiť šampionát aj u vás doma v Žiline, aj takéto ohlasy spôsobil absolútny triumf slovenských deblistov na 3. majstrovstvách ...

Valsesia: Tak to ste si mohli urobiť šampionát aj u vás doma v Žiline, aj takéto ohlasy spôsobil absolútny triumf slovenských deblistov na 3. majstrovstvách Európy v zjazde na divokej vode. V talianskej Valsesii obsadili prvé tri miesta, keď konkurencia sa len prizerala na rýchle pádla Vala so Slúčikom a Šuteka s Gregom, bratia Šoškovci však museli o svoju prvú veľkú seniorskú medailu v individuálnych pretekoch tvrdo bojovať. Všetky slovenské deblkanoe spája žilinská príslušnosť a materské pereje rieky Váh.

"Bol to vyrovnaný súboj do poslednej chvíle," komentoval drámu v divokých perejách po sobote už trojnásobný európsky šampión Jaroslav Slúčik. "Nevyhli sme sa chybe, rovnako ako Šutek s Gregom, a tak sa možno rozhodlo až v záverečnej rovinke vo finiši. Ak by som mal našu chybu komentovať, pripadala mi rovnaká ako pred 6 rokmi v Bale vo Walese na svetovom šampionáte, kde sme na ťažkom úseku v úplnom závere takmer stratili kontrolu nad loďou a len heroické zaprenie do pádiel spôsobilo to, že sme napokon tesne zvíťazili pred Francúzmi Fayssem - Roosom."

Na skrátenej trati bol rozdiel medzi oboma slovenskými deblami v Sesii minimálny, len 0,28 sekundy. "Aj preto, že bol kurz trate naozaj krátky, bol tento nepatrný rozdiel," popisoval dianie v perejách J. Slúčik. "Museli sme pádlovať úplne na doraz, vedomí si, že nám dýchajú obrazne povedané na chrbát Šutek s Gregom. Pádlovať na doraz sme si však už za tie roky zvykli. Nie, najstarší sme v štartovom poli neboli, možno jedni z najstarších. Ako sa hovorí, čím staršie víno, tým lepšie. Víťazstvo nám dodalo opäť energiu a nasmerovalo nás za ďalšími vrcholmi, najbližší bude už o rok na rovnakom mieste na svetovom šampionáte vo Valsesii."

Pereje sa v skromnom koryte Sesie trochu v sobotu zdvihli po celodennom daždi. Slovenskí vodáci namaškrtení medailami v sobotu ešte neoslavovali, pretože v nedeľu na nich čakali preteky hliadok, v ktorých sa očakávali ďalšie medaily. Už pred nedeľou však bol unikátny medailový záber. J. Slúčik: "Len si zrátajme, vedno s juniormi, čo všetko sme tu vybojovali. Nečudo, že sa na nás konkurencia pozerala, akoby sme boli z inej planéty. V ceste za zlatom sme si kľakli do novej lode, neštartovali sme teda v tej, v ktorej sme vlani získali náš tretí titul majstrov sveta."

Zlatá medailová zbierka Valu so Slúčikom sa začala v roku 1995 na MS v Bale vo Walese na rieke Tryweryn, pokračovala na MS o rok neskôr v rakúskom Landecku v perejách dravej rieky Sanna, tretie zlato na MS pripojili vlani vo francúzskom Treignacu v rieke Vézére. Na ME začali svoju zlatú zbierku vo francúzskom Bourg St. Mauriceď97 v perejách Isére, pokračovali pred dvoma rokmi v Bovci v priezračnej rieke Soča a v sobotu im zlato vylovila Sesia. Čo je zaujímavé, v Sesii museli za zlatom pádlovať najkratšie. Pre porovnanie ich víťazné zlaté časy: Tryweryn (22:49,27), Sanna (12:15,86), Vézére (17:21,58), Isére (15:09,12), Soča (11:00,19), Sesia (9:09,12). V Sesii sa pri víťaznej jazde zrodil aj ich dosiaľ najmenší odstup od striebornej lode.

Po piatku a dvoch zlatých medailách juniorov (Kabzanovci, Dukátová) pripojili v sobotu slovenskí zjazdári tri seniorské (1. Vala - Slúčik, 2. Šutek - Grega, 3. Šoškovci) a v juniorských hliadkach dve strieborné (kajakárky, deblovky).