Dvadsaťpäťročná kajakárka ELIŠKA MINTÁLOVÁ sa predstaví na svojej druhej olympiáde. Do Paríža odišla výborne pripravená s cieľom predviesť najlepšie jazdy. 

Na minulých olympijských hrách v Tokiu obsadila vo finále deviate miesto. Na poslednom medzičase dokonca viedla, ale päťdesiatsekundová penalizácia jej vzala medailový sen. 

„Mám za sebou niekoľko úspechov, z čoho môžem ťažiť. Verím, že som skúsenejšia a sebavedomejšia pretekárka a budem na tom lepšie,“ uviedla v rozhovore pre Sportnet. 

Mintálová sa predstaví už počas prvého olympijského víkendu v disciplíne vodného slalomu K1. V sobotu 27. júla sú na programe rozplavby a v nedeľu 28. júla semifinále a finále. 

Olympijskú miestenku ste získali už vlani v septembri. Ako hodnotíte, že ste mali dostatok času na prípravu na vrcholové podujatie? 

Olympijskú miestenku som si vybojovala o jedny preteky skôr ako ostatní kolegovia. Mala som dostatočný počet bodov a už ma nikto nemohol predbehnúť. 

Vybojovala som si to predčasne na majstrovstvách sveta vďaka striebornej medaile a predtým vďaka zlatu na Svetovom pohári v španielskom Seu d'Urgell. 

Keď to porovnám s Tokiom, tak to bolo super. Vtedy to bolo zvláštne. Nomináciu sme začali v roku 2019, v roku 2020 sa nič nedialo a zrazu sme ju museli dokončiť ďalší rok v máji na majstrovstvách Európy. 

Tentokrát sme mali viac času na prípravu. Mohli sme chodiť na viacero kempov do Paríža. Bola to veľká výhoda, ale mali to tak všetky krajiny. Niektorí boli dlhšie ako my, iní kratšie. Myslím, že v olympijskom kanáli máme dostatočne natrénované. 

Stihli ste si pred prípravou dopriať čas na oddych a načerpať sily pred ťažkou sezónou?  

Bola som na týždňovej dovolenke a potom som začala so zimnou prípravou. Najskôr sme mali ľahšie, skôr kompenzačné cvičenia, aby sme sa vyvarovali zraneniam a pripravili telo na záťaž. 

Postupne sme pridávali a boli sme na rôznych kempoch. Hodnotím to veľmi pozitívne. Bola to jedna z najlepších zimných príprav. 

Jarná príprava v Austrálii sa vám však trochu skomplikovala. 

Áno, na konci januára sme vycestovali na južnú pologuľu. Po dvoch týždňoch nám vypli vodu, pretože sa v kanáli premnožili sinice. Hľadali sme alternatívu, kde by sme mohli ísť trénovať. Museli sme odísť na Nový Zéland, čo bol pre nás škrt cez rozpočet. 

Nikto nám už nevrátil peniaze za ubytovanie alebo auto. Jedine za kanál nám vrátili peniaze. Zháňali sme ďalšie financie, aby sme mali z čoho zaplatiť ďalšie ubytovanie, auto, kanál, posilňovňu, letenky a ďalšie veci. Logistika bola finančne náročná, ale zvládli sme to. 

Na začiatku sme boli z toho trochu skeptickí, ale nakoniec to bolo veľmi kvalitné sústredenie. Možno najlepšie v mojej kariére. Keď som prišla na Slovensko, tak som prvý mesiac nemala problém, ako mávam zvyčajne po sústredení v zahraničí. 

V minulosti sme zvykli chodiť na sústredenie na ostrov Reunion, kde je ľahká voda. Keď sa potom vrátime domov do Čunova, tak dlhšie trvá, kým sa späť nastavíme na techniku. Teraz som ten pocit nemala. 

Bolo niečo v čom kanál v Aucklande pripomínal olympijský kanál? 

Bol veľmi náročný. Na trati boli umelé prekážky. Všetky trate s plastovými prekážkami sú podobné, ale každý kanál je iný. Je tam iný prúd vody a je potrebné inak reagovať. Je to vždy iné. 

Chvíľu ste trénovali aj s českým olympijským víťazom Jiřím Prskavcom. Čo ste sa od neho naučili?