ĽUBOMÍR VIŠŇOVSKÝ nastupuje dnes na päťdňový oddych v Chorvátsku. Potom sa 35–ročný obranca Anaheimu pustí už do svojej dvanástej sezóny v NHL. O šesť kíl ľahší. Sám dúfa, že o krok rýchlejší a aj bližší k Stanley Cupu.
Exhibičnou akciou na syntetickom ľade pri hoteli Zdena Cígera ste zakončili podstatnú časť letnej prípravy. Ako ste sa cítili na tejto ploche?
„Už som to skúsil vlani. Korčuľovanie je namáhavejšie, ale preto je to skvelá príprava na prechod na ľad. Tam sa potom lieta. Na syntetike sa dá dosýta nacvičovať najmä streľba.“
Vy sám ste pred rokmi chceli podobne ako Marián Gáborík postaviť v Bratislave tréningový štadión. Ešte vás to drží?
„Nakoniec to padlo, lebo boli problémy so zaťaženými pozemkami. Rozmýšľal som aj o trenažéri. Niečo vymyslím, no teraz som ešte sústredený na aktívnu kariéru.“
Prioritou Zdena Cígera je výber detí zo sociálne slabších rodín.
„Cítim, že problém trafil presne. Dnes majú bežní ľudia ťažkosti s prežitím a ak im niekto zadarmo ponúkne hokejové vyžitie, zaslúži si obdiv.“
Aj na syntetike s ťažším trením ste vynikli korčuliarsky pred mladšími slovanistami. Čím to?
„Neviem, navyše na konci tvrdého tréningového týždňa som sa cítil totálne unavený. Možno tým, že na korčuliach vozím o šesť kíl menej hmotnosti ako v minulosti.“
Čo vás vlastne motivovalo schudnúť?
„Nepotreboval som priamo znížiť hmotnosť, ale kvôli zraneniu z predchádzajúcej sezóny som zmenil systém prípravy. Najprv beh, bicykel, stabilizačné cviky, rozvoj sily s činkami prišiel na rad až neskôr.“
Ako rýchlo ste dali dole šesť kíl?
„Za tri dni. Namiesto stravy som tri dni pil len detoxikačný prípravok. Žiadne jedlo, len citrónová šťava. Jeden a pol deci sirupu do dva a pol litra vody. Naozaj nič iné.“
Nemali ste krízu?
„Nie, zapil som ju tým sirupom. Samozrejme, že očistu, ktorá smerovala aj k uvoľneniu svalového tonusu, som absolvoval tesne po skončení sezóny. V tom čase som ešte nemal žiadne tréningové dávky. Neskôr by to už bez jedla nešlo.“
Na stretnutí u Zdena Cígera ste si zahrali v obrannej dvojici so Zdenom Chárom. Nepýtali ste si recept aj na Stanley Cup.
„Zdeno si pohár absolútne zaslúži. Ale tiež platí, že treba byť v správnom čase na správnom mieste a mať aj dávku šťastia.“
Vy ste mali v prvom kole play off s Nashvillom skôr smolu, nie?
„Zbabrali sme hneď prvý zápas doma a potom už súper hral presne to, čo na nás platilo. Vedeli aj to, že mám načaté rameno. Inak sme nemali zlé mužstvo, ak by sme dostali Detroit, možno by sme prešli. Ani Boston nehral najlepší hokej a vyhral pohár.“
Veríte, že raz sa aj vám pošťastí zdvihnúť nad hlavu obrovský trofej?
„Možno to mám súdené na sklonku kariéry. Musíte mať nejakú ambíciu, aby vám nohy išli dopredu.“
V posilňovni trávite veľa času s futbalistom Slovana Filipom Šebom. Ako ste prežívali postup Slovana cez slávny AS Rím?
„Intenzívne. Aj futbalisti mali šťastie pri záverečnej šanci domácich. Ale to patrí ku každému športu. Postup Slovana cez AS Rím by som v hokeji prirovnal k tomu, ako keby Košice zdolali Boston.“
Vrátite sa po kariére v NHL do Slovana?
„Do Bratislavy sa vrátim určite. K hokeju tiež, ale či budem hrať, to ťažko.“
V médiách ste sa pozitívne vyjadrili k vymenovaniu Vladimíra Vůjtka za nového reprezentačného trénera.
„Poznám ho z čias, keď som chvíľu hrával vo Vítkoviciach. Mohol by dať slovenský hokej dokopy. Osviežiť ho, upokojiť aj zdravo posmeliť.“
Už vám volal, aby ste prehodnotili svoje rozhodnutie skončiť v reprezentácii?
„Volal. Chápem ho, zároveň aj on mňa, dobre sme sa porozprávali.“
