Keď ho v priebehu letnej hokejovej prestávky vymenili z Washingtonu Capitals do Colorada Avalanche, Varlamov povedal na rovinu: "Bol to pre mňa šok. S niečím takým som vôbec nepočítal. Bol som pripravený odísť späť do Ruska a opäť hrať za Lokomotiv."
Keď sa v piatok 16. septembra 2011 Varlamov zapájal do vstupných testov pre novú sezónu NHL v Colorade, určite vnímal šok v inej rovine. Len v stredu sa vrátil z Jaroslavľu, kde bol na poslednej rozlúčke s tímom, v ktorom odohral osem sezón.
"Je to strašné. Veľmi ťažko sa mi o tomto hovorí. Som stále zdrvený z toho, že zahynul celý tím. Som stále v ohromnom šoku. Bola to moja druhá rodina. Vyrastal som v tom tíme a poznám tam nielen všetkých hráčov, ale i celý personál. Či sú to tréneri, doktori, údržbári, či upratovačky... Stále na to musím myslieť. Našťastie sa teraz už začína tréningový tábor a tak sa musím sústrediť na to, čo sa deje priamo predo mnou. Ale keď sa skončí tréning, nedá mi to a musím na tú hroznú tragédiu opäť myslieť. Najťažšie sú hodiny, keď som doma sám, večery, keď idem spať," hovorí mladá brankárska jednotka tímu Avalanche.
Veľká strata
Varlamov bol v Denveri už od polovice augusta, kde sa neformálne pripravoval na novú sezónu a zoznamoval sa s novými spoluhráčmi i s mestom. Tragickú správu sa dopočul od svojho agenta v stredu ráno. Bez váhania sa zbalil a vydal sa späť do Ruska, do Jaroslavľu, aby mohol osobne vyjadriť sústrasť a stlmiť i svoj žiaľ v prostredí ľudí, ktorí sú mu najbližší.
"Je to hrozná tragédia. Hlavne voči rodinám hráčov a všetkých tých, ktorí v tom lietadle zahynuli. Takisto je to veľká strata i pre všetkých priaznivcov hokeja, pre celé Rusko, pre samotné mesto Jaroslavľ, pre ruský a svetový hokej."
Sacco: Je to profesionál
Do Denveru sa Varlamov vrátil deň pred zahájením tréningového tábora NHL. Na smútok a vyrovnanie sa s emóciami veľa času nezostáva. NHL a tímy, v ktorých hrávali nebohí hráči, síce oficiálne vyjadrili sústrasť s rodinami pozostalých, ale otázkou zostáva, na akej úrovni poskytnú svojim terajším hráčom postihnutým týmto nešťastím pomoc.
Podľa trénera Avalanche Joea Sacca má ich tím k dispozícii pre hráčov prostriedky a odborníkov, ak to jednotliví hráči budú potrebovať. Avšak nikto nechce verejne priznať, že aj drsní chlapíci z NHL by potrebovali pomoc psychológov. Po letnej prestávke, ktorá vojde do dejín NHL i svetového hokeja určite ako najčernejšia a najsmutnejšia, sa stará garda stále bráni chúlostivým priznaniam, že i hráči najlepšej a najprestížnejšej hokejovej súťaže na svete, sú iba ľudia.
"Varlamov je profesionál. A tak dúfame, že sa k tomu celému aj tak postaví," povedal tréner Sacco. "Všetci sme z toho nešťastia zdrvení, avšak máme pred sebou náročnú sezónu, a tak budeme nútení riešiť osobne problémy mimo ľadu," dodal Sacco.
Iná nátura
A tak aj Varlamov, hoci veľmi potichu a s nesmelým pohľadom sa snaží takmer presvedčiť i sám seba, že aj on dokáže životnú tragédiu niesť s ľahkosťou známou pre Američanov.
Samozrejme, tragédia, ktorá sa ich osobne až tak veľmi nedotýka, vždy prebolí ľahšie.
"Ja som už dospelý. Musím sa vysporiadať s vlastnými emóciami, ktoré nám niekedy život servíruje. Je mi ťažko, ale musím myslieť na to, čo je teraz. Vždy mi tí priatelia ostanú v srdci. Vždy na nich budem myslieť, lebo sme si všetci boli ako rodina. Dúfam, že s nástupom novej sezóny pomaly prídu i lepšie myšlienky a s pribúdajúcou prácou mi i na srdci bude ľahšie. Lebo budem hrať pre nich, keď oni už nemôžu."
Varlamov však vzápätí priznáva. "My, Rusi, či Európania celkovo, sme iná nátura," hovorí Varlamov. "Pre nás sú rodina a priatelia pilierom našich životov. Pre nich je pilierom práca."
Naozaj. Tu, v Amerike, sa to až tak nenosí byť smutný a prejaviť svoje osobné emócie. Tobôž nie v hokeji. Iba ak ide o samotnú hru na ľade, potom je všetko OK.
dnes 12:24
dnes 06:52
