Z trnavskej hráčskej kabíny sa po triumfe nad Sofiou dlho ozýval víťazný pokrik ciki–caki. Zažili ste silnejšie emócie?
„Určite nie. Meno súpera a nepriaznivý výsledok z prvého zápasu bol naozaj ťažkou prekážkou. Postup je skvelý pocit.“
Sám ste dali dva góly v druhom polčase plus ďalší v penaltovom rozstrele. Nemali ste pred ním obavy, že brankár má vašu ľavačku prečítanú?
„Naopak, veril som si. Mohol som dať tretí gól už v predĺžení, loptu zachytil brankár tesne pred čiarou.“
Levski Sofia vyzeral futbalovejšie. Vy ste ich nakoniec zlomili typickými trnavskými zbraňami. Agresivitou, húževnatosťou, vôľou.
„Obrovskú úlohu zohral Karhan. S jeho návratom akoby ožili najsilnejšie trnavské zbrane založené na bojovnosti. Miro je veľká osobnosť. Ešte za stavu 0:1 vravel, že celkové skóre vyrovnáme.“
Pred rokom ste hrali v Seredi tretiu ligu, dnes vašu ľavačku študujú brankári v Európe. Aký ste mali vzor?
„Žiadny. Ani agenta. Len som si piloval svoju silnejšiu nohu a všimli si ma v Trnave. Pán tréner Hoftych je správny chlapík.