Staško sa vypýtal na hrot a zariadil obrat

Obranca MFK Vranov Martin Staško nemal pôvodne pre zdravotné patálie na zápas so Slavojom Trebišov ani nastúpiť. Nakoniec predsa len hral a dvomi gólmi rozhodol o víťazstve domácich.

VRANOV. Návod, ako sa stať futbalovým hrdinom, je jednoduchý. Stačí vyrovnať na 2:2, hneď nato sa vypýtať na hrot útoku a v 89. min. po víťaznom góle vyzliecť dres...

Príbeh obrancu MFK Vranov Martina Staška je však zložitejší. Odchovanec stropkovského futbalu dva týždne pre chorobu netrénoval a hoci tréner Bartolomej Petro váhal, či mu zdravotný stav dovolí plnohodnotne naskočiť do zápasu, riskol to a zaradil ho do základnej zostavy.

Impulz od šťasteny

V 81. min. prehrával Vranov 1:2. Yuriy Abaturov vyslal z 25 m nepríjemný projektil a výborne chytajúci Patrik Kostár vytlačil jeho delovku na roh.

Loptu si vzal striedajúci Oleksander Grynyshyn, ktorý mimochodom asistoval pri všetkých troch góloch domácich a posadil ju presne na hlavu Staška.

„Základom bol výborne kopnutý roh od Saňu, mne len stačilo nastaviť hlavu. Hlavička síce nebola veľmi prudká, ale podarilo sa mi ju umiestniť presne k žrdi. Musím však priznať, že som mal aj trošku šťastia, lebo veľa nechýbalo a brankár by loptu chytil,“ komentoval vyrovnávajúci presný zásah obranca MFK Vranov Martin Staško.

Stopér na hrote

Skúsenému bekovi, ktorý brúsil ostrohy napr. vo Vítkoviciach, Petržalke, Dubnici, či Šamoríne sa však jeden presný zásah málil. Preto sa okamžite pýtal na hrot útoku a ako sa ukázalo, bol to správny ťah.

V 86. min. ešte jeho pohotovú strelu z hranice šestnástky brankár Slavoja zlikvidoval, ale keď o tri minúty nechali obrancovia hostí opäť úradovať Grynyshyna, doklepnúť loptu do siete už pre Staška nebolo problémom.

„Keď som hral aj v iných mužstvách a chceli sme otočiť zápas, tréneri ma posielali hore na hrot. Po góle na 2:2 som veril, že by som mohol mať ešte jednu šancu, tak som sa teda opýtal, či môžem ísť hore. Škoda, že mi to tam nepadlo už v 86. min., no o to viac som rád, že mi to vyšlo o tri minúty neskôr. Z môjho pohľadu to chcelo si len správne nabehnúť pomedzi hráčov súpera a počkať si na loptu. Opäť však urobil vynikajúcu robotu Saňa a keďže strela do prázdnej brány nebola ťažká, je to viac jeho, ako môj gól,“ nezabudol zdôrazniť spoluhráčov podiel Staško.

Charakter Vranova

Hoci sa derby lámalo v závere, po opatrnom začiatku si od 11. min., keď otvoril skóre hosťujúci Samuel Sarik, fanúšikovia zápas užívali.

Obraz o tom, čo sa dialo na trávniku vo Vranove, nedotvára iba päť gólov, ale aj ďalších jedenásť šancí na obidvoch stranách. Trebišovčanov konečný výsledok mrzí o to viac, že dvakrát viedli a brankár Kostár podal fantastický výkon, no domáci si po Krásnej opäť siahli na dno.

Napriek tomu, že zahodili viacero výborných možností, čím mohli povestnú šťastenu uraziť a v čase najväčšieho tlaku v 79. min. inkasovali na 1:2, nepadli do kolien.

„Dôležité bolo, že sme sa nevzdali. Do konca bolo stále desať minút a to je čas, za aký sa toho vo futbale dá ešte stihnúť dosť. Keď sme dostali gól na 1:2, stále sme verili, že môžeme nielen remizovať, ale aj zvíťaziť. Myslím si, že niekedy je lepšie vyhrať takýto zápas 3:2 s gólom v predposlednej minúte, ako pohodlne 4:0. Toto mužstvo dnes ukázalo svoj charakter, lebo kým iní by sa možno zlomili, nás to naštartovalo. Z môjho pohľadu to bolo derby, ako sa patrí – šance, päť gólov, dráma až do konca... Verím teda, že divákom sa tento duel páčil,“ dodal Staško.