Seman: Na olympiáde v Moskve triumfovala skvelá partia

Na ME 1980 bol v bronzovom tíme, v tom istom roku vychytal v Moskve olympijské zlato. Spolu s Františkom Kunzom patria medzi 15 Slovákov s olympijským zlatom. Od finálovej výhry nad NDR 1:0 uplynie dnes presne 30 rokov. Seman bude o štyri dni oslavovať opäť - 58. narodeniny.

Pripomínate si jeden z dvoch svojich najväčších úspechov vo futbalovej kariére pravidelne?

„Iba pri okrúhlych výročiach, ale aj to skôr na diaľku, telefonicky, pretože my dvaja slovenskí zlatí sme v Košiciach, ostatní hráči sú v Česku. Prednedávnom som bol v Prahe, kde ma umiestnili do olympijskej Siene slávy niekdajšieho veľkého brankára, ale aj komika Vlastimila Buriana, a stretol som sa s Janom Bergerom. Ten vraj pripravuje reprízu moskovského olympijského finále s bývalým tímom NDR. Teším sa. Mohlo by to byť zaujímavé."

Ako si spätne spomínate na olympijský turnaj?

„Na ten sa v živote nedá zabudnúť. Získať zlato na vrcholnom podujatí je pre športovca vytúžené, ak sa to podarí, je to do smrti nezabudnuteľný okamih."

Na ME 1976 získalo Československo titul majstra Európy s tímom, v ktorom bola väčšina Slovákov. Na ME 1980 ich už bolo menej, v olympijskom tíme iba vy s Františkom Kunzom. Čím sa vysvetľoval pokles zástupcov Slovenska v reprezentácii?

„Skončila jedna úspešná generácia a na ňu už v takom širokom zábere ďalšia nenadviazala. Na olympijský tím, v ktorom sme boli zo Slovenska iba s Ferom Kunzom, však nedám dopustiť. Vytvorila sa skvelá partia a práve tímový duch bol základom úspechu. Neboli sme favoritmi. Ťahali sme všetci za jeden povraz a bol to vrchol dvojročného snaženia tejto partie. Mali sme tam veľmi dobrých hráčov, ale nik nečnel nad ostatných tak vysoko, aby bol nedotknuteľnou hviezdou."

Ako ste mohli byť v olympijskom výbere, keď ste sa predtým zúčastnili na majstrovstvách Európy? Platil vtedy reglement, že hráči z ME a MS na OH hrať nemôžu.

„Ja som sa do kádra dostal bez problémov, lebo som nemal dovtedy na konte ani jeden reprezentačný štart za áčko. Bol som len členom kádra. A to vlastne rozhodlo, že sme my šiesti z majstrovstiev Európy po týždni dovolenky presunuli do olympijského mužstva."

Vám sa olympijský turnaj mimoriadne vydaril, lebo ste dostali iba jediný gól proti Nigérii a udržali ste si 370 minút čisté konto.

„(Smiech) A ešte aj ten jediný gól bol vlastný. Strela súpera sa obtrela o bok Fera Kunza, zmenila smer a skončila v sieti."

Ako prebiehal finálový zápas? Kto mal viac šancí?

„Papierovými favoritmi boli Nemci, obhajcovia zlata. Vo vyrovnanom zápase boli šance na oboch stranách. Bolo to aj o chybách. Kým ja som, našťastie, neurobil ani jednu, nemecký brankár Rudwaleit neudržal na prsiach bombu jedného z našich útočníkov a na opakovačku od nabiehajúceho Jindra Svobodu už nemal. A to rozhodlo. Bolo to však aj o šťastí, my sme ho mali viac. V závere išlo o to, kto z koho, a vedelo sa, že kto dá prvý gól, má zlato."

Bolo finále najťažším zápasom na turnaji?

„Myslí si, že najťažšie to bolo v semifinále proti Juhoslávii. Tá mala výborného brankára Panteliča na čele skvelého tímu, ktorý neskôr celý prešiel do áčka vtedajšej Juhoslávie."

Kým československý futbal do tretice po dvoch neúspechoch na olympiáde konečne dosiahol zlato, vám osobne to do tretice nevyšlo. Na majstrovstvách sveta 1982 v Španielsku ste odchytali jediný zápas a s reprezentáciou ste sa navždy rozlúčili. Teda na olympijské zlato a vaše skvelé výkony na ceste k nemu sa zabudlo?

„Žiaľ, aj taký je život. Chytal som proti Anglicku, prehrali sme 0:2, potom sme vypadli a drvivá väčšina hráčov vyletela aj z kádra. Tie majstrovstvá boli neúprosne skritizované. Ja som potom chvíľu chytal na Cypre, neskôr v regionálnej lige v Nemecku a napokon som sa dal na trénerskú brankársku dráhu. Neľutujem, podarilo sa mi pripraviť mnohých výborných brankárov."

Čo robí váš spoluhráč zo zlatého mužstva František Kunzo?

„Správcu ihriska na Lokomotíve Košice, kde pripravuje o. i. skvelý trávnik."

Dnes je veľký futbal o veľkých peniazoch. Aké ste mali vtedy odmeny vy za zlato z olympiády a bronz z majstrovstiev Európy?

„Za zlato z Moskvy sme dostali po 30­tisíc korún. Na porovnanie embéčka vtedy stála 45­tisíc. Za Taliansko si už nepamätám, bolo to trochu viac, ale tam to už sa to delilo podľa toho, kto koľko hral a kto iba náhradníčil."