Tatran sa lúčil so štadiónom. Katona naň chodil od piateho ročníka

PREŠOV. V poslednom domácom zápase v roku 2016 remizovali hráči 1. FC Tatran s Myjavou 1:1.

Týmto stretnutím ukončili vyše sedemdesiat rokov strávených na štadióne na Čapajevovej ulici v Prešove.

V sobotu podvečer sa diváci aj futbalisti rozlúčili s legendou. Tribúny najstaršieho futbalového štadióna na Slovensku boli svedkami ligového súboja poslednýkrát.

Nastala nostalgia

Pred oficiálne posledným súťažným duelom na historickom prešovskom štadióne hráči nostalgiu nepociťovali. Všetko sa ale zmenilo, keď hlavný rozhodca odpískal koniec stretnutia.

„Chceli sme vyhrať a odovzdať zo seba maximum, na to sme sa sústredili. Počas zápasu sme to v hlavách nevnímali. Až potom na konci som si uvedomil, že je to fakt posledný súboj na našom ihrisku,“ hovoril Peter Katona.

Prešovská desiatka je zo súčasného kádra zeleno-bielych jedným z tých hráčov, ktorí majú na starom štadióne za sebou najviac duelov.

V A-tíme je od roku 2008 a v seniorskom družstve doteraz odohral približne stoštyridsať stretnutí.

„Strávil som tu veľa rokov. Je to smutné a zároveň povzbudzujúce, že príde niečo nové. Hlavne pre mladých hráčov, ktorí budú môcť vyrastať v lepších podmienkach, je to dobré.“

Dvadsaťosemročný futbalista navštevoval zápasy „koňarov“ pravidelne od piateho ročníka na základnej škole.

„Na štadión som chodil stále. Pamätám si, že v deviatom ročníku sme boli podávať lopty na stretnutiach A tímu. Keď sme chodili pozerať na ligu, sedávali sme za bránkou a vždy sme sa na Tatran tešili, bol to pre nás zážitok,“ zaspomínal si Katona.

Atmosféra na dueloch pred rokmi a v súčasnosti sa podľa neho veľmi nezmenila. Verí však, že na nový štadión si nájdu cestu fanúšikovia vo väčšom počte.

„Nikdy som to neporovnával, ako bolo na zápasoch vtedy a teraz, či to bolo lepšie alebo slabšie. Myslím, že ľudia povzbudzovali stále. Možno vtedy ich chodilo trošku viac, ale doba sa mení. Uvidíme, možno to bude o pár rokov opäť iné, ale v tom pozitívnom zmysle.“