Vždy patril k najväčším umelcom na ľade. Počas majstrovstiev Európy v roku 2001 mu v Bratislave aplaudoval celý štadión, hoci skončil druhý. Zlatú medailu mu vyfúkol jeho veľký rival Jevgenij Pľuščenko. “Bratislava bola pre mňa veľkým prekvapením,” hovorí ALEXEJ JAGUDIN.
V Bratislave ste súťažili niekoľkokrát, ale pre tunajších fanúšikov je najpamätnejší váš gladiátor vo voľnej jazde na majstrovstvách Európy 2001. Spomínate si na tie preteky?
“Áno, spomínam si. Keď sú dva či tri roky do ďalšej olympiády, situácia je jednoduchá. Máte čas niečo vytvoriť alebo zmeniť vo svojom živote i športovej kariére. A naopak, keď máte málo času na riešenie problémov či úpravu programu, preteky vám dávajú viac emócií.
Vtedy ostával do hier v Salt Lake City rok a šampionát v Bratislave mal ukázať, či niečo potrebujem zmeniť alebo nie. Pamätám si každé preteky, v ktorých som štartoval. A je jedno, či som vyhral, alebo nie.
Každá súťaž je niečím výnimočná. Je to podobné, ako keď si dieťa vezme cukrík a zakaždým je zvedavé, aké prekvapenie je vnútri. Bratislava bola pre mňa veľkým prekvapením a bol som šťastný, že som tam bol. Nebol som domáci pretekár, ale cítil som veľkú podporu z hľadiska. Potlesk divákov mi dodával sebavedomie.”
Teraz sa do Bratislavy vrátite so svojou šou. Čo divákom ponúknete?
“V krasokorčuľovaní je teraz veľa šampiónov. Jeden rok vyhrá jeden pretekár, o rok iný a potom zase iný. Predtým bolo zopár krasokorčuliarov, ktorí víťazili roky. V našej šou prinesieme srdce z minulosti, ale tiež využívame moderné trendy, aby sme divákom priniesli niečo nové a výnimočné.”
Sledujete ešte krasokorčuliarske súťaže?
“Trochu.”
Ostal podľa vás priestor na umenie v krasokorčuľovaní po zavedení nového systému hodnotenia?