Piatok, 14. mája, 2021Meniny má Bonifác

V kabíne majú aj kaderníka. Za postupom medzi elitu ťahá Liptákov mäsiar

Doobeda vykladá mäso, poobede strieľa góly. (Autor: MFK Tomáš Kučera / archív RB)
Ivan Mriška|14. apr 2021 o 13:10

V aktuálnej sezóne strelil dvanásť gólov.

Utrpel vážne zranenie kolena a hovorilo sa o konci jeho kariéry. Rok a pol futbal súťažne nehral, no napriek tomu sa nevzdal.

RICHARD BARTOŠ (28) sa pripravoval individuálne a šancu mu dal MFK Tatran Liptovský Mikuláš. Klub, ktorý pred sezónou hovoril o záchrane v druhej najvyššej súťaži, no teraz je jedným z hlavných ašpirantov na postup do Fortuna ligy.

„Radšej chcem vyhrať druhú ligu ako byť najlepší strelec. Bol by to najväčší úspech mojej kariéry. Verím, že sa mi splní táto túžba,“ dúfa najlepší strelec a kapitán Liptákov.

Druhá liga bude s veľkou pravdepodobnosťou napínavá do posledného kola. Päť zápasov pred koncom strácate na lídra len dva body. Budete napokon prví?

Som športovec a chcem víťaziť. Preto verím, že áno.

Bude to však ešte zaujímavé, druhá liga je jedna z najvyrovnanejších súťaží v Európe.

Na jar sme odohrali veľa dobrých zápasov, čo potvrdzuje aj postavenie v tabuľke. Preto by sme mali byť v hernej pohode.

Stratu na Banskú Bystricu po jeseni sme znížili a pred ostatnými prenasledovateľmi sme náskok navýšili. Naše šance sú preto vysoké.

Uspokojíte sa aj s druhou priečkou, ktoré znamená baráž?

Pred začiatkom sezóny sa v kabíne hovorilo najmä o záchrane, takže už toto je úspech. Keď sme to však dotiahli takto ďaleko, chceme viac. Chalani sú mentálne nastavení na boj o prvé miesto.

Nedávno ste zdolali lídra z Banskej Bystrice 1:0. Aký to bol zápas?

Veľmi náročný. V posledných stretnutiach fúka silný vietor, čo je vždy fyzicky náročné.

Vytvorili sme si niekoľko šancí, z ktorých sa nám jednu podarilo premeniť. Banskobystričania mali viac šancí, ale bojovnosťou sme výsledok ubránili. A tri body zostali doma.

Skvelý zápas ste odohrali tiež v Slovnaft Cupe na Tehelnom poli proti Slovana Bratislava. Prehrali ste nakoniec tesne 0:1. Mrzelo vás vypadnutie?

Áno, pretože sme podali výborný výkon. Proti majstrovi Slovenska sme si vypracovali viacero príležitostí a aspoň jednu sme mali premeniť. Najmä ja, čo ma teraz mrzí.

Ak by došlo k penaltám, mohli sme zariadiť prekvapenie. Taký je však futbal, musíme ísť ďalej.

Treba na druhej strane povedať, že podmienky v Slovane a u nás sú diametrálne odlišné. Napriek tomu, že niektorí naši chalani chodia do práce, boli sme favoritovi vyrovnaným súperom.

V tejto sezóne najlepším strelcom svojho tímu. Napriek tomu, že po poobediach vykladá mäso. (Autor: MFK Tatran / Tomáš Kučera)

Aj vy máte civilné zamestnanie?

Akurát som v práci, našťastie mám prestávku (smiech). Rodičia majú rodinnú firmu, mäsiarstvo, kde pomáham. Venujem sa najmä rozvozu. Baví ma to a som rád, že pomôžem.

Trénovať, hrať druhú ligu a ešte aj pracovať. Nie je to náročné?

Keď v práci vykladáme debničky, je to drina. Za tie roky som si však zvykol. Našťastie mi je šéfom ocino, takže občas mám úľavy (smiech). Teraz chodím do práce tak dva – trikrát do týždňa, takže sa to dá zvládnuť.

Klub nám navyše vychádza v ústrety, spolu s ostatnými pracujúcimi chalanmi nám odpustil dopoludňajšie tréningy odpustené. My si to potom kompenzujeme poobede. Trénujeme každý deň.

Slovanisti sú profesionáli s lukratívnymi zmluvami, vy pracujete v mäsiarstve, no napriek tomu ste ich mohli vyradiť.

Znie to smiešne, ale je to tak. V určitých fázach hry sme mali jasnú prevahu. Ukázali sme, že dokážeme konkurovať najlepším tímom na Slovensku. Je škoda, že sme nevyrovnali.

Podmienky ako na Slovane určite nemáme, sú dokonca skromnejšie, ako v iných kluboch druhej ligy s postupovými ambíciami. Sme však spokojní, výplaty nám nikdy nemeškali. A vieme si privyrobiť aj inde.

My hráči sme hrdí na funkcionárov, že dokážu napriek ťažkým časom zohnať financie pre futbal. Vážime si ľudí, ktorí aj v kríze dajú do športu peniaze.

V práci v rodinnom mäsiarstve. (Autor: archív - RB)

Chvíľku ste boli dokonca na čele súťaže. Čomu vďačíte, že ste medzi najlepšími tímami druhej ligy?

Od začiatku sezóny sa hovorilo o pokojnom strede tabuľky, záchrane, no ja som vedel, že v kabíne máme kvalitu. Veľkú rolu zohral na jeseň výborný tréner Štefan Zaťko, ktorého na jar vystriedal rovnako skvelý Marek Petruš.

Najväčšiu zásluhu na našom úspechu má však partia. Tešíme sa spolu z každého dobrého výsledku a užívame si chvíle na ihrisku. Ťaháme za jeden koniec povrazu a pomáhame si ako rodina. Pretože my sme doslova rodinný klub.

Hráva tu so mnou brat Adrián, našimi vernými fanúšikmi sú rodičia i svokrovcovi. Veľkou oporou mi je už trinásť rokov manželka Mária a päť mesiacov dcérka Olívia.

Mäsiarstvo, tréningy, futbal a ešte aj nový prírastok. Spíte aspoň päť hodín denne?

Aj osem (smiech). Rodinka, to sú len príjemné starosti. Každý jeden deň sa tešíme z toho, ako nám dcérka rastie pred očami.

Prezradíte nejaké zaujímavosti z kabíny?

V šatni máme osobného kaderníka, ktorý strihá skoro celé mužstvo. Adrián Káčerík zarába počas krízy viac ako inokedy (smiech). Ide mu to však výborne.


Richard Bartoš je čerstvým šťastným otcom. (Autor: archív - RB)

Aktuálne máte na konte dvanásť gólov a na prvého Daniela Šebestu zo Skalice strácate tri presné zásahy. Dobehnete ho?

Na individuálne štatistiky a súťaže nepozerám. Nikdy som sa nepasoval za hráča, ktorý vie dať najviac gólov. Prvý raz v kariére mám ofenzívne úlohy a som rád, že som nejaké góly strelil.

Škoda, že v poslednom období sa mi strelecky trochu prestalo dariť. Azda sa to v posledných piatich kolách zlepší.

Prvoradý však pre mňa je tímový úspech. Radšej chcem vyhrať druhú ligu ako byť najlepší strelec. Bol by to najväčší úspech mojej kariéry. Verím, že sa mi splní.

Máte predsa aj nejaký individuálny ciel? Uvažujete nad lepším klubom a vyššou ligou?

Ani nie. Roky, ktoré hrám futbal ma naučili myslieť inak. V kariére som mal množstvo zranení, operovali mi koleno, dvakrát členok a zlomil som si nohu. Priorita preto pre mňa je byť zdravý.

Rok a pol som pre zranenia futbal vôbec nehral. Bol som zmierený s tým, že končím. Keďže som nemal klub, môj návrat do vyšších súťaží sa zdal byť nereálny.

Trénoval som len individuálne a pracoval na plný úväzok. Nečakane ma však oslovil Liptovský Mikuláš a som za to vďačný. Zdravie mi drží dodnes a naplno sa bavím futbalom. A uvidíme, čo ešte príde.

Ako bývalý hráč Ružomberka či Serede ste chvíľu hrávali ôsmu ligu za TJ BZ Kalameny. Trochu veľký pád, či nie?

Veru, áno (smiech). Kým som čakal na operáciu členka, s ocinom som si zahral zopár zápasov za obec, kde bývajú rodičia. Bolo to čisto pre zábavu.

Musím však uznať, že dedinský futbal ma svoje čaro. Hrali sme za klobásku a pivo, pískal vždy len jeden rozhodca (smiech).

Richard Bartoš

Vek: 28 rokov


Všetky mládežnícke kategórie až po mužov strávil v MFK Ružomberok. Chvíľu hosťoval v Slovane Bratislava, Dolnom Kubíne a Seredi. V kariére prekonal viacero vážnych zranení, preto chvíľu hral nižšie súťaže za Liptovskú Štiavnicu a Kalameny. Aktuálne patrí medzi najlepších strelcov druhej ligy a verí v najväčší úspech kariéry. Postup do Fortuna ligy.

Ivan Mriška sa špecializuje najmä na nižšie futbalové súťaže na Slovensku. Sám ešte aktívne hráva ako brankár. Niekoľko rokov pracoval pre regionálne noviny MY v Petitpresse ako regionálny šéfredaktor.

Súvisiace články