Borbély ho sklamal. Odpovedal mu tromi trofejami za desať dní

Martin Dudáš.
Martin Dudáš. (Autor: archív hráča)
Ivan Mriška|1. júl 2022 o 10:44

Mrzí ho, že čas nevenoval rodine.

V príprave strelil Rakúsku dva góly, Maďarom jeden. Veril, že sa dostane na majstrovstvá Európy v malom futbale, no prišlo sklamanie.

Tréner Ladislav Borbély ho na záverečný turnaj nenominoval a MARTIN DUDÁŠ (36) zostal doma. Rodák z Brezna bol po konečnom verdikte sklamaný, no na nikoho sa nehnevá.

Trénerom odpovedal tým najlepším spôsobom a za desať dní získal tri cenné trofeje. Za FC MOSAP Klasov vyhral šiestu ligu ObFZ Nitra a miestny Campri Cup, za tím Pivkári ovládol Niké Topligu v malom futbale.

Za desať dní ste zdvihli nad hlavu tri trofeje. Aký je to pocit? A ako sa vám to podarilo?

Skvelý, stále tomu nemôžem uveriť. Je to odmena za poctivú prácu a vytrvalosť.

S Klasovom sme celú sezónu odtiahli na prvom mieste. Vinou zranení a rôznych iných okolností sme však o pohodlný náskok prišli.

V predposlednom kole nás súper z Veľkého Cetína predbehol a rozhodovalo sa v poslednom kole. Našťastie u nás v Klasove.

Víťazné zápasy

Šláger kola na záver. Aký bol?

Čo viac si fanúšik dedinského futbalu môže priať.

Veľký Cetín to dotiahol aj do finále Campri Cupu, takže nás čakal veľký dvojzápas.

Hneď v prvom stretnutí bola fantastická atmosféra, vďaka výbornému výkonu a rozvahe sme si titul nenechali ujsť. Podieľal som sa na góle, takže radosť bola o to väčšia. Vyhrali sme 2:0 a stali sme sa majstrami ObFZ Nitra.

A čo odveta v Campri Cupe?

Opäť prišlo tisíc ľudí, čo je pre hráčov výborná motivácia. Okrem skvelej kulisy nás čakal krásny, dovolím si tvrdiť, najkrajší trávnik široko – ďaleko.

V odvete to bolo náročnejšie, i keď sme skórovali hneď z prvej šance. Pretože súper bol o trochu lepší a futbalovejší.

Na ihrisku sme dreli a vyšlo to presne, ako sme plánovali. Teším sa, že aj v tomto dueli som prispel ku gólu.

V Niké Toplige v malom futbale to bolo najdramatickejšie, Túlavé Citróny ste zdolali až po penaltách 4:3.

Veľmi dobrý zápas. Práve ja som mohol ukončiť finále, ale brankár moju penaltu chytil. Spoluhráči však zaváhanie napravili, za čo som im nesmierne vďačný.

Titul v Toplige teší o to viac, že som si aspoň čiastočne napravil chuť na malý futbal.

Ako to myslíte?

Tréner Ladislav Borbély ma ako predposledného vyhodil z tímu Slovenska na majstrovstvá Európy. Ale k tomu sa už nevraciam.

Ste na neho nahnevaný?

Sklamal ma, ale na nikoho sa nehnevám.

Z chalanov, čo bojovali o miesto v nominácii som to mal najťažšie.

Po tragických udalostiach v rodine som futbal a malý futbal vypustil. Po čase sa mi ozvali práve tréneri Ladislav Borbély a Peter Ganczer, aby som vyskúšal jeden zraz v Rakúsku.

Nechal som sa nahovoriť, išiel som a odvtedy som bol stále v nominácii. Podmienkou trénerov bolo, aby som hral aj veľký futbal, takže som začal pôsobiť v Klasove.

Nešlo o to, že by sa mi nechcelo. Ale čas na tréningy a reprezentačné zrazy som si ako pracujúci amatér musel plánovať. A zabezpečovať opateru pre dcéru Terezku.

Šampionát bol presunutý na jún, preto sme sa s viacerými hráčmi dva mesiace pred turnajom trénerov pýtali, či by nebolo lepšie oznámiť nomináciu skôr. Aby si každý zariadil osobné veci.

V tíme Slovenska.
V tíme Slovenska. (Autor: Slovenský zväz malého futbalu)

Čo vám povedali?

Že čakajú do poslednej chvíle na aktuálnu formu hráčov. A na základe toho sa rozhodnú.

Aj napriek nevôli v rodine som pokračoval a zúčastňoval sa na zrazoch v Rakúsku, Maďarsku a v Banskej Bystrici. Keďže hráči malého futbalu sú čisto amatéri, zorganizovať osobný život popri práci je logisticky nesmierne náročné.

Pracujem v Nitre. Tri hodiny pred zrazom som preto išiel do jasličiek po dcéru a uháňali sme do Banskej Bystrice. Tam nás čakali rodičia z Horehronia, ktorí sa o Terezku postarali.

Odohral som zápas, tréning a pred polnocou som prišiel k rodičom. A zas som musel ísť do Nitry, kde ma čakala práca. Cez týždeň som sa nezastavil a cez víkend, to radšej nejdem ani opisovať.

Tu nejde o to, či som nahnevaný, že ma nezobrali. Ale o to, akým spôsobom to urobili. Tvrdili, že čakajú na najlepšiu formu hráčov a potom do finálnej nominácie dali hráča, ktorý bol pol roka zranený? A nikde nehral.

Keby mi to povedali na začiatku, plne to akceptujem, pretože na to majú právo. Ale toto sa nerobí. Pretože vedeli, v akej situácii sa nachádzam.

Samozrejme, keď sa tréneri po športovej stránke rozhodli nezobrať ma, akceptujem to. Ale musíme byť v prvom rade ľudia. Nehrajme sa na profesionálov, keď robíme čisto amatérsku záležitosť, za ktorú nikto neberie peniaze.

Trápi vás to aj po takmer mesiaci od konca šampionátu?

Netrápi ma, že som nehral. Mrzí ma, že čas, ktorý som venoval príprave som mohol stráviť s rodinou. Priateľkou, ktorá je moja opora. A bez ktorej by som to nezvládol.

Trápi ma, že desať ľudí, ktorí mi od začiatku robili servis a vraveli, že si na turnaji nemusím zahrať, mali pravdu. Mrzí ma, že som naletel, už nikdy sa to nestane.

Sledovali ste výkony svojich bývalých spoluhráčov v televízii? Ako ste videli postup do štvrťfinále a vypadnutie s Azerbajdžanom po prehre 0:1?

Pozeral som akurát zápasy proti Gruzínsku a Azerbajdžanu. Teraz to bude vyzerať, že hovorí ten, ktorého nezobrali. A ide sa odbaviť na bývalých spoluhráčoch.

Osobne si myslím, že pri tak skvelej organizácii a vytvorených podmienkach, je to, čo sme dosiahli, málo. Ale nemusí so mnou každý súhlasiť.

Tabuľka VI. ligy ObFZ Nitra

Ivan Mriška
Ivan Mriška sa špecializuje najmä na nižšie futbalové súťaže na Slovensku. Sám ešte aktívne hráva ako brankár. Niekoľko rokov pracoval pre regionálne noviny MY v Petitpresse ako regionálny šéfredaktor.
Nachádzate sa tu: