Keď sa naposledy konali MS v hokeji v Česku, bol kapitán slovenského tímu. Pre TOMÁŠA KOPECKÉHO to bola veľká česť, ale aj zodpovednosť.

Slovenskí reprezentanti bodovali aj proti silným výberom Ruska či USA, ale napriek tomu cestovali z Ostravy domov ešte pred vyraďovacou fázou turnaja.

„Šampionát bol blízko, atmosféra bola perfektná. O to viac ma mrzelo, že nám to nevyšlo. Mal som už svoj vek a uvedomoval som si, že to bola možno moja posledná šanca niečo s reprezentáciou dosiahnuť,“ spomína Kopecký pre Sportnet.

Za seniorskú reprezentáciu ste prvýkrát hrali už ako víťaz Stanley Cupu na olympiáde vo Vancouveri. Aké to bolo pre vás debutovať až v 28 rokoch?

Ja som mal to šťastie, že v NHL sa nám darilo a s Detroitom a potom s Chicagom sme trikrát po sebe boli vo finále play-off. Takže som mohol bojovať o Stanley Cup, no zároveň som nemohol reprezentovať Slovensko.

Na olympiádu mám, ako všetci ostatní chalani, krásne spomienky s trpkým koncom. Pre mňa to bol reprezentačný debut a ten turnaj som si nesmierne užil. Samozrejme, sklamanie po prehre s Fínskom bolo veľké.

Pamätám si, že po finále sme leteli do New Yorku, kde sme o dva dni mali zápas proti Islanders. Nechuť, akú som mal vtedy do hokeja, sa nedá opísať.

VIDEO: Hokejová kariéra Tomáša Kopeckého

Hoci vám olympijská medaila tesne unikla, o dva roky neskôr ste výrazne prispeli k zisku striebra na MS. Strelili ste až päť gólov. 

Na to mám pekné spomienky, keďže aj pre mňa osobne to bol vydarený turnaj. Tým, že som útočník, tak hlavnou úlohou bolo strieľať góly, no veľmi dobre sme si sadli ako formácia s Brankom Radivojevičom a Michalom Handzušom.

Niekedy je to aj o správnom načasovaní. Vedel som, že by som mal byť jedným z lídrov tímu a snažil som sa plniť všetky detaily na maximum. A to, že mi to padalo, bola zásluha aj mojich spoluhráčov. Bez nich by to nešlo.

V troch sezónach po sebe ste v NHL dali aspoň 10 gólov, po prestupe na Floridu ste nazbierali 32 bodov. Zvýšilo vám to sebavedomie?

Sebavedomie, respektíve hlava robí 75 percent výkonu. Hlava riadi všetko, ruky aj nohy. Keď prídete zo zámoria a máte vydarenú sezónu, určite to pomôže.

MS boli naposledy v Česku v roku 2015 a pre slovenský hokej boli šancou napraviť si reputáciu po ZOH v Soči a MS v Minsku. Vnímali ste to tak?

Áno, ja som to tak vnímal. V Soči som v zápase so Slovinskom (1:3) utrpel ťažký otras mozgu, pre ktorý som maródoval asi pol roka. Prišiel som aj o účasť na majstrovstvách sveta, takže áno, rok 2015 bol šancou napraviť si chuť.

Na reprezentáciu som mal pekné spomienky, či už na olympiádu alebo na striebro z Helsínk. Navyše, vždy tu bola dobrá partia, na ktorú som sa tešil.

Mužstvo posilnili až siedmi hráči, ktorí pravidelne hrali v NHL. Tatar s Gáboríkom dali dokopy 56 gólov. Aké ste mali očakávania?

Vždy keď máte viac hráčov z najkvalitnejšej ligy sveta, tak tie očakávania sú vyššie. Na druhej strane, všetky tímy majú na MS kvalitných hráčov.

Pre hráčov z NHL je trochu nevýhoda, že sa hrá na väčšom klzisku. Avšak tým, že sme v tejto lige hrali, tak sme to museli potvrdzovať výkonmi na ľade.

Ako ste vnímali, že voľba kapitána padla na vás?

Ja som robil na Floride asistenta a možno aj vďaka skúsenostiam z NHL a potom už aj z reprezentácie som dostal kapitánske C-čko. Bolo to prvýkrát, veľká česť, ale aj zodpovednosť. Snažil som sa viesť mužstvo na ľade aj mimo neho.

Musím povedať, že som si turnaj užil. Mali sme ohromnú fanúšikovskú podporu. Na zápasoch bola aj moja rodina, priatelia, takže to bol obrovský zážitok.

Turnaj ste začali v prvom útoku s Gáboríkom a Miklíkom. Elitná formácia však neskórovala viac ako osem tretín. Prečo?

Aj tým, že sa MS hrali blízko Slovenska, tak bol na nás vyvíjaný veľký tlak, aby sme predviedli napríklad to, čo v roku 2012. Určite aj odo mňa boli veľké očakávania, ale na druhej strane, ja som nikdy nebol vyslovený strelec.

S Mariánom sme vyrastali, hrávali sme spolu v juniorke, doraste a potom aj v reprezentácii, takže sme vedeli o svojich kvalitách. S Michelom sme hrali prvýkrát a vtedy nám to proste nejako neklapalo.

V treťom dueli so Slovinskom vás Vladimír Vůjtek preradil do štvrtého útoku, tretiu tretinu ste presedeli na striedačke. Ako si na to spomínate?