Rozhodol Jukin úsmev, tvrdí Smirnov

BRATISLAVA. Keď príde domov, príbuzní na ňu občas vyvalia oči, lebo medzi japonské slová vkladá ruské. Juko vtedy ospravedlňujúco dvihne plecia a medzi ne sklopí hlavu.

Juko Kavagutiovú, partnerku Aleksandra Smirnova, už Rusi vzali za svoju, no dlho prehĺtavali, že musia prosiť o výpomoc krajinu, čo v dvojiciach nikdy nič neznamenala. Hoci s Igorom a Tamarou Moskvinovcami trénuje už od roku 1999, občianstvo jej udelili až pred Vianocami 2008. Potom ešte museli láskavo požiadať japonský zväz o súhlas na výnimku z povinnosti mať občianstvo tri roky pred olympiádou...

Dobre však spravili: Kavagutiová so Smirnovom tri týždne pred otvorením ZOH vo Vancouveri vyhrali na krasokorčuliarskych majstrovstvách Európy kategóriu športových dvojíc, keď zdolali aj nemecký pár Aliona Savhcenková – Robin Szolkowy túžiaci po štvrtom titule v rade.

Jukine partnerské peripetie

Juko je rodáčka z prefektúry Aiči na ostrove Honšú, na ktorom leží aj Nagano, dejisko zimnej olympiády 1998. Šestnásťročnú dcéru japonského biznismana a učiteľky angličtiny na nej nadchla Jelena Brežnaja s Antonom Sicharulidzem. Zohnala si kontakt na ich trénerku Tamaru Moskvinovú a spýtala sa jej, či by nemohla trénovať aj ju. Momentálne pôsobíme v Spojených štátoch, prídi za nami, odpísala jej.

Smirnov je už jej štvrtý partner. Hoci s Aleksandrom Markuncovom sa pod japonskou vlajkou stali juniorskými vicemajstrami sveta 2001, rozišli sa, lebo vysvitlo, že Rus nemá šancu dostať v blízkej budúcnosti japonské občianstvo.

Potom si namiesto Rusa našla Američana a presvedčila ho, aby sa presťahoval do Peterburgu. Keď Joshuu Martina po mesiaci zrazilo auto a lekári mu zakázali korčuľovať, nahovorila jeho krajana Devina Patricka. Ten si však nevedel v Rusku zvyknúť a navyše im to spolu veľmi nešlo.

Na jar 2006 jej tréner Nikolaj Velikov ponúkol svojho, o tri roky mladšieho zverenca Aleksandra Smirnova. Súhlasila, no s podmienkou, že ich povedie Moskvinová. Od stredy sú z nich majstri Európy.

„Spasibo!“ kričala s úsmevom od ucha k uchu do kamery v Talline. Potom sa poďakovala aj spolurodákom: „Arigato!“.

Ešte sa chce naučiť hymnu

„O našom víťazstve rozhodol Jukin úsmev,“ žartoval jej partner. „Rozhodcovia mu nemohli odolať, lebo vedia, že na ľade bežne nedáva najavo emócie. Nemá slzy v očiach dokonca ani vtedy, keď škaredo padne.“
Už ôsmy rok žije v jednoizbovom byte v Peterburgu. Naučila sa tak dobre rusky, že na univerzite vyštudovala medzinárodné vzťahy. „Problém mi robilo len el, takú spoluhlásku v japončine nemáme,“ skonštatovala v jednom z rozhovorov.

V stredu večer zistila, že má rezervy: „Musím sa naučiť slová ruskej hymny. Bolo mi ľúto, že som ju musela len počúvať a nemohla som si ju aj zaspievať.“

Kým nemala ruský pas, Rusko aj celý svet písal jej priezvisko Kamagučiová. Keď ho dostala, v siedmom písmene priezviska namiesto „č“ stálo „t“. Podľa webovej stránky vppress.ru o tom rozhodli ruskí jazykovedci, odborníci na japonistiku.

Po prijatí ruského občianstva sa musela vzdať japonského. „Japonec nesmie mať dvojité občianstvo. Zákon je zákon. V Rusku sa niektoré veci riešia jednoduchšie. Keď treba, zákon zmenia,“ smeje sa.