Prešovský zimný štadión aj kasa doplácajú na nesplnené sľuby

PREŠOV. V prvoligovej hokejovej súťaži je momentálne pauza. Pred vstupom do januárovej fázy, ktorá bude rozhodujúca z hľadiska vybojovania si pozície pred play–off, sme oslovili prezidenta HC Prešov 07 Reného Puchera, aby zhodnotil doterajšie účinkovanie tímu. Okrem toho sa na pretras dostali aj iné záležitosti, úzko spojené s problémami fungovania tohto športu.

Je aktuálne siedme miesto dôvodom na spokojnosť?

„Približne na osemdesiat percent. Máme mladý tím, ktorý je prvý raz pokope, a treba istý čas na súhru. Očakával som, že na konci roka budeme približne na tej pozícii, čo sme, optimistický predpoklad bol piaty stupienok. Práve menšia skúsenosť sa podpísala pod straty bodov v zápasoch, ktoré boli dobre rozbehnuté a takmer vyhraté. Lenže nedostatkami v záverečných sekundách či minútach sme prišli o triumfy a preto sme tam, kde sme.“

Do konca januára sa môžu v kuchyni klubov uvariť zmeny na súpiskách.

„S trénerom Branislavom Kohutiarom sa bavíme o nejakých možnostiach a menších rošádach, ale momentálne nie je nič konkrétne vo výhľade. Privítal by som príchod jedného útočníka, krídelníka, ktorý je schopný presadiť sa v koncovke a tiež minimálne jedného beka. Verím však, že daktorí jednotlivci, čo majú na to, sa strelecky ešte prebudia.“

Z výkonnostných dôvodov neodišiel na rozdiel od minulého ročníka nikto. Visí Damoklov meč nad daktorými jednotlivcami?

„S niektorými chlapcami sme mali pohovory, dokonca aj opakované. Zatiaľ sme však nepristúpili k ráznym opatreniam, ale nejaké dva otázniky sú ešte stále možné.“

Predovšetkým prvá štvrtina súťaže nepôsobila optimisticky. Prečo?

„Dopadla priam katastrofálne. Nemali sme kompletné mužstvo tak ako v letnej príprave, nepodarilo sa ešte dotiahnuť do konca formality u dvoch – troch hráčov. Išlo hlavne o Halása a Knapa. Preto vznikol výpadok, ktorý stále doháňame.“

Defenzíva trošku pokrivkáva, je na to vysvetlenie?

„Je to problém celého nášho hokeja, preto sme zvolili maximálne jednoduchú taktiku v obrannej hre, čo zvládnu aj mladíci. Hoci to veľakrát nevyzerá dobre, predsa je to efektívne. Viem si však predstaviť zlepšenie tejto činnosti po doplnení súpisky skúsenejšími obrancami.“

Určite mrzí pohľad na tribúny. Sú poloprázdne preto, že výkony nie sú takým lákadlom?

„O hokej je menší záujem v rámci celého Slovenska. Pokiaľ ide o Prešov, je to špecifické. V minulej sezóne sme mali iné mužstvo aj pokiaľ ide o mená a ľudí nechodilo viac. Pes nebude zakopaný v tom, či hrajú domáci aj skúsení borci. Mali sme i dobré série, ale, žiaľ, fanúšikov bolo stále málo. Tri stovky divákov je naozaj biedne číslo a niekedy sa zamyslím nad tým, či to má význam robiť.“

V Bardejove alebo Michalovciach nezápasia s týmto javom?

„V Prešove je predsa len viac športov, hokej tu nie je priorita a rozptyl priaznivcov je výraznejší. Neviem však odpovedať na otázku, prečo celkove šport ako taký ľudí neláka.“

K prilákaniu diváka neprispieva ani prostredie na zimáku. S tým zrejme súhlasíte?

„Je to tak. Boli prísľuby od mnohých a štadión mal vyzerať inak, ale nedošlo k naplneniu sľubov, ktoré určití ľudia dali. Podobné to bolo aj v možnostiach sponzorského zázemia, ale predbežný záujem niektorých podporiť klub zostal visieť vo vzduchoprázdne. Keď nie je kultúrny stánok a chýbajú financie na chod klubu, potom sa ťažko robí šport na primeranej úrovni. Je to len takpovediac plátanie dier.“

S tým zrejme súvisí aj negatívna energia, ktorá sa pred časom vyvalila zo šatne.

„Narážate zrejme na resty voči hráčom. Momentálne dlhujeme hokejistom peniaze iba pár dní. Treba povedať, že hráči nezarábajú veľa, je to chabé a keď dôjde ku sklzu pri vyplatení financií, už je to pre nich citeľné. Nikdy to však nebol dlhý úsek, keď peniaze meškali, možno týždeň – dva, čo nie je veľa, ale i tak to spôsobilo nervozitu.“

Takže klub ide na kyslíkový dlh?

„Je to jedna z najhorších sezón, akú som kedy zažil pri hokeji vzhľadom na nedodržané sľuby. Verím však, že tento ročník nejako doklepeme do konca, ale aktuálna zostane otázka, či hokej v Prešove má zostať a na akej úrovni. Lebo pokračovať týmto spôsobom sa nedá dlho.“