Pred 48 rokmi, 20. júna 1976, získali futbalisti Československa v Belehrade titul majstrov Európy.
Rozhovor s Antonínom Panenkom vznikol v roku 2009, redakčne sme ho upravili.
Nezabudnuteľnou penaltou rozhodol o veľkom úspechu československého futbalu. O titule majstra Európy 1976. Na ihrisku zvykol zabávať a šoumenom ostal. Ak mu zavoláte, v slúchadle sa ozve: Volaný účastník prijme váš hovor iba vtedy, ak správne odpoviete v nasledujúcom teste inteligencie. Najznámejší futbalista s fúzikmi sa volá: Antonín Panáček. Antonín Panenka. Antonín Panic. A vzápätí počujete. Zlá odpoveď. Ľutujeme, s vaším IQ nepoužívajte mobilný telefón. ANTONÍN PANENKA odpovedal na otázky SME.
Ten žartík so zvonením bol váš nápad?
„Nie. Spôsobil to syn. Stiahol to zo zábavného programu Genzera so Suchánkom. Nie som síce technický analfabet, ale vymazať to neviem. Deväťdesiat percent ľudí to považuje za vtipné. Zvyšných desať to berie vážne a položí telefón. Jeden známy mi vravel, že do toho stále kričal cé je správne, a nič sa nedialo."
Panenku si každý pamätá s fúzikmi. Sú pre vás dôležité?
„V čase, keď som hrával, boli moderné kotlety a dlhé vlasy. Bol som jeden z prvých futbalistov s fúzmi. Mám ich od osemnástich. Páčili sa slečne, s ktorou som vtedy chodil. Vravela mi: vyzeráš ako bábätko. Sprav niečo s ksichtom. Odvtedy som si ich neoholil. Na fúzoch nebazírujem. Ak by mi ponúkli rolu vo filme, kde by som musel byť oholený, dám ich dole."
O titule majstra Európy vraj rozhodla vaša mama.
„Tak asi áno. Len čo sa narodila moja sestra, mama otehotnela opäť. Išla po radu ku kartárke. Tá jej vyveštila, že si dieťa musí nechať. Bude slávne, tvrdila. Možno keby povedala, že budem tuctový, tak by som tu nebol (smiech). Mama mi to prezradila až po Belehrade. Mal som viac ako tridsať."
Máte povesť futbalového básnika, ktorému sa nechcelo behať. Súhlasíte?
„Azda to tak pôsobilo. Nevyžíval som sa v behu. To priznávam. Bez lopty som patril medzi najslabších, ale v šprinte s loptou som bol medzi najlepšími. Hra s ňou je pre mňa pôžitkom."
V dnešnom futbale dominujú atletické typy. To by vám asi nevyhovovalo, však?
„Dnes by som si asi veľmi nezahral. Na prvú ligu stačí hráčovi, ak dobre behá a má silu. Moja hra bola postavená na krátkych prihrávkach a vedení lopty. Hráčov, s ktorými by som si herne rozumel, je málo. Futbal je oveľa rýchlejší.
Pripomína vám niektorý zo súčasných hráčov seba?
„Je ich málo. V minulosti boli dvaja či traja v každom tíme. V lige ich dnes nie je ani desať."
Počas vašej éry ste tri dni pred zápasom nesmeli spať so ženou. Dodržiavali ste to?
„Vždy to niekto vymyslí, ale prax je iná. Niekedy sme hrávali v sobotu aj v stredu. Ako som mal vysvetľovať manželke, že nič nebude? To nešlo. Ak som si chcel zafajčiť alebo dať pivo, čas som si našiel. Ale nepreháňali sme to. Mali sme obrovskú výhodu. Nebol bulvár a s novinármi sme boli kamaráti."
Pamätáte si na nejaký trest?
„Dostal som dvetisíc korún za pivo, ktoré som ani nevypil. Mal som tridsaťdva rokov a dve deti. Po zápase s Ostravou sme si dali guľáš a objednali pivo. Tréner sa rozkričal, čo si to dovoľujeme. Bolo to najdrahšie pivo v živote."
Za aký klub by ste si trúfli hrať v najlepších rokoch?
„Bol o mňa veľký záujem takmer z celej Európy, ale mohol som odísť až ako 32-ročný. Môj futbalový štýl bol voľnejší. Určite by som nešiel do Anglicka či Talianska. Pre mňa by bolo najkrajšie asi Španielsko. Ak by som mohol ísť do Realu Madrid či Barcelony, neváhal by som."
Nelákal vás niektorý zahraničný klub na emigráciu?
„Áno, ale nie oficiálne. Počas pôsobenia v Rakúsku ma súkromne prehovárali, aby som zostal. Ponúkali mi občianstvo a chceli, aby som hral za ich reprezentáciu. Odmietol som."
Bola vaša slávna penalta čisto vaším výmyslom? Nik vás neinšpiroval?
„Bol som otcom myšlienky. Vymyslel som ju sám."
Finále ME 1976 v Belehrade
Pre mnohých hráčov je kopanie penalty stresom. Vy ste pôsobili bez nervov. Necítili ste tlak?
„Napätie musí byť vždy. Inak môže prísť k podceneniu. Pri odpískaní penalty som cítil vzrušenie. Miloval som to. Bol to súboj medzi mnou a brankárom. I ja som veľa penált nepremenil. Mal som však jednu výhodu. Všetky dôležité som premenil. Vo finále ME v Belehrade som sa cítil inak ako obyčajne. Boli sme v optimistickej eufórii. Urobili sme nadplán. Vedel som už dva mesiace vopred, ako ju kopnem a že ju premením."
Nebolo to riziko?
„Už dva roky pred finále som ju trénoval. Mal som to dobre nacvičené. Všetci spoluhráči vedeli, že to budem kopať týmto spôsobom. Rovnako som ju kopol aj tri týždne pred ME v lige proti Viktorovi. "
Penaltu ste takto kopali viac ako tridsaťkrát. A iba raz ste ju nedali. Ako je to možné?
„Mal som výhodu, že ju predtým nik tak nekopal. Strelec musí brankára oklamať. Rozbehom, pohybom či očami ho musím presvedčiť, že to kopnem do rohu. Je to jednoduchý recept, no treba nájsť i odvahu. Žiadny brankár väčšinou nezostane stáť."
Kedy ste ju naposledy kopali?
„V oficiálnom zápase naposledy v roku 1985 ."
Ak by to bolo možné. Dali by ste si penaltu patentovať ?
„Zo srandy som sa na to pýtal, ale nejde to. Je to nehmotná vec. Jediné, čo by sa dalo patentovať, je penalta ako záber z televízie. Až tak ďaleko som o tom nepremýšľal."
Mnohí vašu penaltu kopírujú. Lichotí vám to?
„Videl som skôr neúspechy hráčov. Poteší ma, ak reportér povie, že je to penalta a la Panenka. Občas ju niekto opráši a som rád, že tá myšlienka nie je mŕtva. "
Máte na Slovensku priateľa, s ktorým ste v kontakte?
„Ani nie. Najlepším kamarátom je Karol Dobiaš, Slovák, ktorý žije dlhé roky Prahe. Niekoľkokrát do roka sa stretávam s chlapcami, s ktorými sme vyhrali Európu. Pokecáme, zaspomíname, vypijeme pohárik."
Aký je váš vzťah k Slovákom?
„Mám tie najkrajšie spomienky. Vždy som sa tam cítil dobre. Vôbec neberiem, že sme sa rozdelili."
Mali ste na Slovensku obľúbené miesto?
„Bašty ako Bratislava, Košice. Diváci tam boli priateľskejší. Horší bol slovenský vidiek. A najhoršie bolo, keď sme hrali druhú ligu, a cestovanie do Michaloviec či Bardejova. "
Kričali, nadávali?
„Kričali: zomrieš na cintoríne. Ty k... (smiech). Dôležité bolo, že to nikdy neurobili. S divákmi som nemal problém. Chcel som hrať pre nich a azda to vycítili. Aj keď sa občas našiel niekto, kto mi nadával. I na Slovensku mi skôr fandili ako nadávali."
Kto je slávnejší - Panenka alebo jeho penalta?
„Ak niekto povie Panenka, každému sa vybaví penalta. Veľmi ma spopularizovala. Som na ňu hrdý. Ale na druhej strane na ňu žiarlim. Pretože znehodnocuje všetko ostatné, čo som vytvoril. Všetky góly a prihrávky prehlušila."
Nemrzí vás, že ste nezískali s Bohemiansom titul?
„Nie. I keď bol by som rád. Vynahradil som si to vo Viedni, kde som získal dva tituly. Byť majstrom je krásne, ale ja mám iný rebríček hodnôt."
Aký?
„Bol som hrať niekoľkokrát za výber sveta. Vyhrať ligu môže aj tretí či štvrtý náhradník. Ale sedieť v kabíne s hráčmi ako Eusébio, Boby Charlton, Beckenbauer či Cruyff a hrať s nimi. To bola pre mňa najväčšia pocta."
po 14:17
so 12:12
