Pilot z Top Gunu pristál ako víťaz

BRATISLAVA. Minulý rok sledovalo súboje pilotov šesť milió­nov ľudí, tento rok ešte viac. Šou sa vysielala v 95 krajinách sveta. Uplynulý víkend si titul najlepšieho pilota vybojoval Američan Mike Mangold.

Majstrom sveta o 34 stotín

Po finále svetovej série Red Bull Air Race v austrálskom Perthe bola situácia mimoriadne vyrovnaná. Brit Paul Bonhomme a Američan Mike Mangold nazbierali po dvanástich pretekoch 47 bodov. Zhodných bolo aj ďalších šesť kritérií. Rozhodol až iný počet druhých miest v eliminačných bojoch. V portugalskom Porte skončil Mangold na druhom mieste, Bonhomme za ním zaostal o 0,34 sekundy. To rozhodlo v prospech Mangolda. Ten vyhral aj v roku 2005. „Ešte pred dvoma rokmi som si mohol dovoliť urobiť chybu, teraz už nie. Súťaž sa vyrovnáva,“ povedal víťaz, inak vojnový pilot, člen jednotky Top Gun, teraz pilot dopravných lietadiel.

„Dúfam, že sa nám podarí z Air Race urobiť takú zábavu, že bude konkurovať aj automobilovej sérii NASCAR alebo aj iným športom,“ dodal.

Diváci vtiahnutí do deja

Nápad priblížiť leteckú akrobaciu širšej mase ľudí nie je starý, prvá šou sa uskutočnila v rakúskom Zeltwegu v roku 2003. Tento rok sa séria zastavila na dvanástich miestach, súťažilo 14 pilotov. Lietalo sa v Riu de Janeiro, v San Diegu, v Abu Dha­bi v Spojených arabských emirátoch, ale aj v blízkosti ďalších miest či priamo v nich. „Na začiatku sa vyberali atraktívne miesta, kde ľudia mohli vo veľkom prísť. A prichádzalo ich veľa. Piloti nepredvádzajú zložitú akrobaciu, ale celá akcia je atraktívna, lebo vťahuje divákov do deja. Preto ten záujem,“ vysvetľuje Stanislav Bajzík, vrchný rozhodca pretekov. „Na veľkoplošných obrazovkách vidia zábery z kokpitov, prelety bránok, spomalené zábery. Je to letecká akrobacia podaná moderným spôsobom. Piloti sa pripravujú v Španielsku, s nimi aj noví adepti, ale nie je to ľahké dostať sa medzi štrnástku štartujúcich.“

Základnou osnovou pretekov je slalomový let na čas medzi nafukovacími pylónmi. Ak sú príliš blízko seba, piloti musia otočiť svoje stroje krídlami kolmo k zemi. Nad vodnou hladinou, pod mostami alebo nad zemou. To všetko v rýchlosti okolo 400 kilometrov za hodinu.

Princíp súťaže je jednoduchý. Piloti si musia vybojovať účasť v osemčlennom finále. „Tam bojujú proti sebe vo dvojiciach vyraďovacím systémom. To je novinka, ktorá súťaž opäť posunula ďalej,“ dodal Bajzík.