Keď šli hokejisti na prvý tréning, skončili v továrni

Keď idú oproti mladí dobrovoľníci, ktorí pomáhajú na olympiáde v Pjongčangu, vždy slušne pozdravia a usmejú sa.

Po ceste autobusom sa zasa tesne pred vystúpením šofér ukloní a poďakuje.

Ľudia v Južnej Kórei sú milí, ústretoví a vždy ochotní pomôcť. Nie vždy sa im to však podarí. Ich slabinou je slabšia úroveň angličtiny.

Keď chcete vedieť nejakú informáciu, často si piati dobrovoľníci urobia malú poradu v kórejčine a potom sa to jeden z nich pokúša lámanou angličtinou vysvetliť.

Keď taxikárovi po anglicky hovoríte, že chcete ísť na hokejový štadión do Kangnungu, ukazuje prstom na ucho, že nerozumie. Pri otvorených dverách čakáme, kým pôjde okolo človek, ktorý mu to preloží.

Systém dopravy je na olympiáde detailne prepracovaný. Autobusy chodia načas, ale chybám pri preprave sa Kórejčania nevyhnú.

Keď slovenskí hokejisti cestovali na svoj prvý tréning, nečakane sa ocitli v miestnej továrni. Keď sa ohradili, že tu nie je zimný štadión, šofér ukázal, že podľa navigácie je správne.

Po otváracom ceremoniáli sa zase skupinka slovenských hokejistov dostala do olympijskej dediny. Lenže nie do svojej prímorskej v Kangnungu, ale do horskej v Alpensii, kde bývajú biatlonisti či lyžiari.

Domácim sa však nedá uprieť snaha. Aj keď pochybia, snažia sa všetko čo najrýchlejšie vyriešiť. Samozrejme, so svojím typickým úsmevom.