Keď prvý raz olympijská pochodeň putovala z Olympie, v Prahe ju uhasili protestujúci

OLYMPIA, BRATISLAVA. Oheň bol symbolom olympijských hier už v antických časoch. Ohňom si Gréci pripomínali legendu, podľa ktorej ho Bohom z Olympu vzal Prométeus a dal ho ľuďom. Vždy počas olympijských súťaží horel na štadióne.

V Olympii pred chrámom bohyne Héry zapálili oheň pre hry v Paríži. Plamene sa nepodarilo získať z lúčov slnka cez parabolické zrkadlo pre nepriaznivé počasie.

Ceremoniál, v ktorom vystupujú kňažky, sa dodržiava už roky. Kňažky sa počas neho modlia k bohovi Slnka Apollónovi a k najvyššiemu z bohov Diovi.

Použitý musel byť oheň, ktorý bol zapálený v rámci generálky. Veľkňažka potom zapálila prvú pochodeň štafety. Okrem ohňa odovzdá aj olivovú ratolesť na znak mieru, ktorý má počas súťaží trvať.

Prvým členom olympijskej štafety bol olympiojský víťaz vo veslovaní Stefanos Douskos.

Oheň bude najskôr putovať 11 dní na gréckom území, až následne sa presunie do Francúzska. O 101 dní - 26. júla s týmto plameňom zapáli posledný člen štafety olympijskú čašu.

Myšlienku na štafetu priniesli Nemci

V novodobej histórii hier použili oheň prvý raz v Amsterdame 1928. Vtedy ho však zapálili priamo na štadióne. Štafetu do dejiska a zapaľovanie ohňa na posvätnej pôde realizovali prvý raz Nemci. Počas Hier XI. olympiády v Berlíne 1936 už vládol krajine Adolf Hitler. 

Olympijský oheň premiérovo v čaši zapálil domáci atlét Fritz Schilgen. Vybrali ho, ako sa na tie časy v Nemecku patrilo. Schválila ho estetická komisia, lebo vytrvalec na dlhé trate najkrajšie behal.

Podľa historikov vtedy pochodeň niesli z Grécka priamo do Berlína. Všade ju vraj vítali s nadšením. Výnimkou však bolo Československo. Traduje sa, že keď pochodeň prinášali na Staromestské námestie v Prahe, podarilo sa ju skupinke protestujúcich ľudí uhasiť. 

Po tomto incidente pokračovala štafeta ďalej a v Sudetoch už vítali členov štafety s veľkým nadšením. 

Rokmi získala štafeta význam na propagácii hier a ich myšlienok. Oheň organizátori posielajú na trasu takmer okolo celého sveta. Pred pekinskými hrami 2008 prešla pochodeň všetkými obývanými kontinentami.

Oheň bol pod vodou oceánov, na južnom i severnom póle, na Mount Evereste a trikrát sa dostala olympijská fakľa aj do vesmíru. Tam však bez ohňa, pretože na vesmírnej stanici je z bezpečnostných príčin otvorený plameň zakázaný. 

Štafetu zachránil zapaľovač

V minulosti sa viackrát stalo, že oheň zhasol. Z poslednej štafety pred olympiádou v Soči 2014 je známy nešťastný incident, kedy zhasla pochodeň pri Kremli. 

Bežec, ktorým bol bývalý plutvový plavec Šavarš Karpeťan, si rýchlo všimol, že mu fakľa zhasla. Nespanikáril a bežal priamo k ochrankárovi. Prstom ukazoval, že potrebuje oheň, ochrankár vytiahol zapaľovač a štafeta pokračovala ďalej.

Zhasnutie pochodne počas štafety nie je až také výnimočné. Pre nepriaznivé počasie sa to občas stáva. Práve pre tieto prípady je vždy nablízku rezervný oheň, ktorý pochádza z originálneho plameňa zapáleného v Grécku. Väčšinou je uschovaný v lampáši.

Zapaľovač na znovuobnovenie plameňa nepoužili iba v Rusku. Hry v Montreale v roku 1976 postihla nepriazeň počasia. Jedna búrka bola celkom silná a sfúkla aj olympijský oheň v hlavnej čaši na štadióne. 

Priamo v tom čase sa tam nekonali žiadne súťaže. Ako prví to zaregistrovali robotníci, ktorí boli nablízku. Jeden z nich zapaľovačom podpálil noviny a takto opäť zapálil oheň. Keď sa to organizátori dozvedeli, nechali oheň opäť zhasnúť a nanovo ho zapálili z originálneho plameňa.

Olympijská štafeta sa dostane na územie Francúzska 8. mája a zavíta do všetkých kútov krajiny. Prejde trasu 12-tisíc km a naštívi 400 miesto. V prvej polovici júna sa olympijský oheň dostane aj do zámorských území – Francúzskej Guayany, Martiniku, Francúzskej Polynézie, Reuniónu a Guadelopu. 

Posledný člen štafety zapáli čašu počas otváracie ceremoniálu hier 26. júla v Paríži. V priebehu hier bude olympijský plameň horieť v slávnych Tuilerijských záhradách neďaleko Louvru.