Hry XX. olympiády v západonemeckom Mníchove (konali sa od 26. 8. do 11. 9. 1972) mali 27 rokov po skončení druhej svetovej vojny svetu ukázať modernú a mierumilovnú tvár mesta, ktoré bolo úzko spojené s nacizmom a v ktorom sa 30. septembra 1938 de facto rozhodlo o budúcom smutnom osude vtedajšej Československej republiky.

Nemecká spolková republika sa vo vedomí historickej viny za zverstvá, spáchané počas druhej svetovej vojny aj pred ňou, zase chcela prezentovať ako moderná a mierumilovná mocnosť, ktorá už zabudla na nacistickú minulosť tejto krajiny, i samotnej bavorskej metropoly.

Mesto cítilo jedinečnú šancu nadobudnúť vďaka OH nový príťažlivý imidž a zvýrazniť svoju medzinárodnú pozíciu nielen ako sídlo producenta svetoznámych automobilov BMW. Na rozdiel od olympijských hier 1936 v Berlíne aj od ZOH 1936 v nemeckom Ga-Pa, ktoré propagandisticky zneužila goebelssovská propagandistická mašinéria, toto mali byť „hry mieru a radosti“.

Minimálne bezpečnostné opatrenia

Návrat olympijských hier po 12 rokoch do Európy a bohatá účasť z Afriky (po vylúčení účasti výprav z rasistických krajín Juhoafrickej republiky a Rodézie) sa podpísali na tom, že v Mníchove sa uskutočnili dovtedy najrozsiahlejšie olympijské hry. V 195 disciplínach 23 športov na nich súťažilo 7123 športovcov (6065 mužov, 1058 žien) zo 121 krajín.

Organizátori dali vybudovať impozantný Olympijský park so supermoderným atletickým štadiónom a s futuristickou strechou, ktorá púta pozornosť dodnes. Na rovnakom mieste sa teraz v auguste konala atletická časť spojených majstrovstiev Európy.

Aj súťaže v ďalších športoch v programe tohto podujatia sa odohrávali na športoviskách, ktoré slúžili pred 50 rokmi ako olympijské. Pre vodných slalomárov, ktorých šport mal v roku 1972 olympijskú premiéru, slúžil prvý umelý kanál na svete v Augsburgu, kde zase boli nedávno majstrovstvá sveta.

Mníchov pripravil veľmi pekné a výborné olympijské hry, ktoré sa vyznačovali malými vzdialenosťami a vysokou návštevnosťou. Žiaľ, naveky ich poznačila najväčšia olympijská tragédia v histórii. Jej dôsledkom bola násilná smrť 11 členov izraelskej olympijskej výpravy.

K tragédii mohlo dôjsť najmä v dôsledku toho, že v Olympijskej dedine v blízkosti „srdca hier“ vládla benevolentná atmosféra. Mníchovskí organizátori mali slabé bezpečnostné opatrenia a príslušné orgány nevenovali pozornosť znepokojujúcim signálom, že „sa niečo násilné chystá“. Jednoducho v Mníchove chceli mať v snahe vylepšiť si niekdajší imidž „priateľské“ hry, preto boli bezpečnostné opatrenia chabé.

„Nemci navodili atmosféru priateľských hier v kontraste s olympiádou v roku 1936 v Berlíne. Akoby vraveli – Nemecko sa zmenilo, užívajte si to u nás. Áno, bezpečnostné opatrenia boli benevolentné, ale z tohto pohľadu to bolo pochopiteľné,“ uviedol v roku 2007 v rozhovore pre denník Pravda Šmel Lalkin, ktorý na OH 1972 viedol izraelskú výpravu.

Naša bývalá šermiarka Katarína Ráczová, ktorá v Mníchove štartovala na prvej zo svojich troch olympiád, v júnovom vydaní časopisu Olympic.sk označila bezpečnostné opatrenia v dedine za minimálne, ba žiadne. Ilustrovala to vlastnou skúsenosťou.

Na vstup do dediny požičala svoju akreditačnú kartu priateľke jedného nášho športovca, ktorý jej omylom vrátil svoju vlastnú. Hoci Ráczová mala dlhé čierne vlasy a na karte bola podobizeň krátkovlasého blondiaka, dva dni s ňou chodila po dedine aj po športoviskách a žiadna kontrola si nič nevšimla...

Do dediny tak v utorok 5. septembra 1972 nadránom poľahky mohli preniknúť členovia komanda palestínskych teroristov s názvom Čierny september, ktorí sa nerušene dostali až do ubytovacích priestorov izraelskej výpravy.

Nasledovala tragédia, ktorá spôsobila, že olympijské hry navždy takpovediac „prišli o nevinnosť“. Obavy z hrozby terorizmu spôsobili, že na každej ďalšej edícii hier, či už letnej alebo zimnej, tvorili náklady na bezpečnosť jednu z najvyšších položiek rozpočtu...

Čo sa stalo 5. septembra 1972

Pripomeňme základné fakty o udalostiach spred 50 rokov, doplnené už aj o novšie informácie.