Odchod Lipovského naštartoval aj Vaica

SP. NOVÁ VES. Bola to obrovská radosť a udalosť, keď do svojho rodného klubu sa v lete vrátil Ľubomír Vaic. Najväčšia hokejová osobnosť klubu za ostatné roky priniesla do mužstva niečo nezvyčajné – pokoj, hokejovú pohodu a pokoru. Dokázal ako kapitán stmeliť kolektív a do Popradu odchádza ako druhý najproduktívnejší hráč HK Spišská Nová Ves s dvadsiatimi gólmi a rovnakým počtom asistencií. Lepší je už len jeho kolega z prvého útoku Richard Smotrila.

Aký to bol pocit hrať za A-mužstvo, z ktorého ste ako mladík odchádzali do veľkého hokejového sveta?

„Bol som veľmi rád opäť v Spišskej Novej Vsi a mohol tu hrať. Sám som z toho odchodu trochu sklamaný.“

Miroslav Lipovský sa po víťaznom zápase s Michalovcami len ťažko lúčil. Ako zdôraznil, najviac ho mrzelo, že odchádza od nedokončenej práce. To isté asi platí aj vo vašom prípade?

„Je mi tiež ľúto, že odchádzam od rozrobenej práce. Ešte viac ma mrzí, že sme to mali rozohrané veľmi dobre. Stále som veril, že situácia v Spišskej Novej Vsi sa otočí a zmení k lepšiemu.“

Niekoľkokrát ste počas jesene dementovali informácie o vašom odchode do Popradu. Prečo zrazu taký zlom?

„Komunikácia s Popradom bola už dlhšiu dobu. Po odchode Lipovského naše rozhovory s Popradčanmi začali byť ešte intenzívnejšie a došlo k prestupu.“

Päť mesiacov bol krátky čas, ale aj tak to asi stálo za to?

„Bol to naozaj dobrý pocit zahrať si na ľade, na ktorom som vyrastal.“