Nezrelosť Veľkošarišanov si stále pýta neúnosnú daň

V nižších regionálnych futbalových súťažiach možno nájsť pestrú zbierku hráčov - pokiaľ ide o ich vek. V niektorých celkoch sú bežní matadori, v protiklade s tým sú tímy, kde dominuje mladíckosť. To je prípad piatoligistov v skupine Šarišskej – FC Pivovar Šariš Veľký Šariš. Na súpiske prevažujú chlapci bez mimoriadnych skúseností a podľa trénera Jozefa Košúta vekový priemer nie je vyšší ako 19 rokov.

VEĽKÝ ŠARIŠ. Tomu zodpovedajú aj niektoré slabiny a „vývrtky“, čo ovplyvňujú výsledky.

Dosiaľ je tím predposledný s jedným víťazstvom a jednou remízou. Práve tú uhral naposledy doma v „bláznivom“ dueli proti druhému Malcovu( 3:3). Do prestávky viedli hostitelia 2:0 a zdalo sa, že majú v pohode našliapnuté k plnému zásahu. Lenže potom sa diali zaujímavé veci a hostia tromi gólmi otočili stav. V záverečnom nápore sa však podarilo pivovarníkom vyrovnať.

O koľko rokov ste zostarli, opýtali sme sa na kormidelníka J. Košúta.

„Takéto veci beriem realisticky. Máme mladý káder a Malcov je zase silný a doplnený o skúsených borcov, takže som očakával vyrovnaný súboj. Práve menšia ostrieľanosť spôsobila, že sa stalo to, čo by sa nemalo stať. Chlapci si mysleli, že to majú v suchu, mohli sme pridať aj tretí zásah a potom by to súper už nebol otočil. Lenže pri unáhlenosti v útočení sme zabudli na zadné vrátka a dopustili sme sa chýb, čo hostia potrestali. Napokon sme boli radi aj za bod.“

Takže žiadne umývanie hláv a veľká kritika, naopak, kouč naznačil, že práca pomaly prináša potrebné plody.

Pochvalu si V. Šariš vyslúžil za to, že zdanlivo stratený súboj ešte doviedol k zmierlivému výsledku aj vďaka behavosti a enormnému úsiliu.

„Ešte sme mali príležitosti aj po vyrovnaní, no chýbala aj lepšia komunikácia pri hlavičkovej šanci medzi dvoma našimi hráčmi. Ľudia však mohli byť spokojní, videli dosť gólov. Avšak mrzí ma, že stále doplácame na menší dôraz a inkasujeme v situácii, keď sme dvaja na jedného. Rovnako sa nedostatky vyskytujú i v tom, že zahrávame rohový kop, no z protiútoku dostaneme gól.“

Prvoradá je trpezlivosť

Ukazuje sa, že omladina je učenlivá a hladná po ďalších úspechoch, ktorých dosiaľ nie je prebytok. V lete sa udiali v kádri viaceré rošády.

Aj samotný kouč sa vrátil po odmlke (medzitým bol v Š. Michaľanoch a účinkoval tiež v mládežníckej základni Tatrana Prešov) do tohto pôsobiska a zvykal si na to, že niektorí zrelší odišli (Semanič, Rusnák, Máthé).

Očividne absentujú aspoň dvaja kozáci, ktorí by dokázali podržať mladých, naznačiť im, čo majú v danej situácii robiť. Najstarším je akurát brankár Urban, ale i ten má iba o pár rokov viac než ostatní. Jednotlivci, čo sa blížia k tridsiatke, v kádri jednoducho nie sú. V poli sú zväčša 17 - 19-roční chlapci.

Aj preto V. Šariš málo gólov dáva, ale dosť dostáva. „Je to daň za to, čím disponujeme.“

Aktuálne sa však na súpiske ukázali nové mená z Tatrana Prešov (Novotný, Baláž, Polaček).

„Nemôžem byť na zverencov nahnevaný, lebo ukazujú iba to, čo vedia a čo majú natrénované. Chce to postupnosť a trpezlivosť, no vidím, že napredujeme. Ukázalo sa to aj v ostatnom vstúpení, kde sme Malcov zaskočili na začiatku. Niečo podobné sme si vyskúšali v prípravnom stretnutí pred týmto majstrákom s Janovom, kde sme viedli 3:0 po pár minútach. Takže sa treba ešte naučiť to, aby sme vedeli udržať náskok, lebo zápas trvá deväťdesiat minút, a nie tridsať,“ dodal tréner Jozef Košút, ktorému sa súťaž po reorganizácii pozdáva, lebo sú v nej kvalitní súperi a hrá sa na dobrých terénoch.

„Naši mladíci vidia i protihráčov, ktorí by mohli byť aj ich otcami, uvedomujú si, že sa dá hrať dobrý futbal bez ohľadu na vek a veľa sa naučia. Celkove sú zápolenia vyrovnané a vieme byť rovnocenným partnerom komukoľvek.“