Slovenka hrala v najlepšom českom tíme. Peniaze z toho nemala

Boli ste dlhoročnou kapitánkou v ženskej reprezentácii, ale florbal už nehrávate. Prečo?

„Dala som si krátku pauzu. Florbal som hrala v Prahe už desať rokov. Bol to nalinkovaný program - ráno vstať, ísť do školy, do práce, potom na tréning. Večer som prišla o pol deviatej, vyvešala bielizeň, navarila a išla spať. A každý deň to isté.

Nikdy som nechcela zvoľniť, pretože som si hovorila, že sa mi to ešte zapáči a už sa k tomu nevrátim. Teraz som to porušila, chcela som si oddýchnuť a skúsiť nové veci, iný šport a venovať sa ľuďom mimo florbalu. Zatiaľ mi to vyhovuje. Čoskoro príde obdobie, keď sa budem musieť rozhodnúť, čo ďalej.“

Na treťom ročníku medzinárodného turnaja Slovak Floorball Cup 2018 sa v auguste zúčastnilo deväť krajín a viac ako 1500 hráčov. Znamená to, že úroveň florbalu na Slovensku rastie?

„Ťažko sa mi to hodnotí, pretože možno vidím len bublinu na povrchu. Na Slovensku už toľko nie som, ale mám dojem, že za posledné roky sa povedomie zvýšilo.

V minulosti sa mi stávalo, že keď som prišla domov na víkend a mala som v rukách hokejky, ľudia sa ma pýtali, či to mám fujaru.

Teraz je to iné. Pomohli aj šampionáty, ktoré ľudia mohli naživo sledovať. Úroveň slovenskej ligy sa zase toľko nedvíha. Niektorí ľudia si myslia, že sa tým na Slovensku živíme, ale realita je iná.“

Ako funguje florbal v Česku? Môžu sa tam športovci florbalom uživiť?

„Dlhé roky som hrala zrejme v najlepšom českom tíme. Peniaze som z toho nemala žiadne. Jediné, čo sme mali navyše v porovnaní s ostatnými tímami, bol kondičný tréner. A tiež sme nemuseli platiť extra vysoké poplatky.

Medzi chlapmi je to iné. V niektorých českých kluboch dostávajú minimálny príspevok. Ale pre mňa bolo dôležitejšie mať zázemie a kvalitného trénera ako dostať nejakú almužnu, ktorú si človek zarobí, keďže musí aj tak pracovať.“

Ako sa dá v skromných podmienkach vypracovať na najlepšiu slovenskú florbalistku?

„Nepovedala by som, že som najlepšia.