Londýnsky zápisník: Basketbalisti z inej planéty

Z Londýna redaktor SME Tomáš Prokop

„Na olympiáde chce každý vidieť Phelpsa, Bolta a amerických basketbalistov. Na prvé dva nemám šancu zohnať lístky, na posledný som jeden vyprosil od šéfa,“ hovorí vysmiaty britský mladík, ktorý nedočkavo prekračuje pred olympijským parkom.

Bojí sa, že nestihne zápas USA s Tuniskom. Je pol desiatej, zápas sa začína až o štvrť na jedenásť, ale valiaci sa dav, ktorý odchádza z plávania, všetko zdržuje.

Ponáhľame sa spolu s ním, tiež chceme stihnúť začiatok. Pribiehame v strede prvej štvrtiny za enormného aplauzu. To práve LeBron James predviedol, prečo je momentálne najlepším basketbalistom sveta. Tvrdým smečom rýchlo Tunisanom ukázal, že dnes sa bude hrať len na jednu stranu.

Američania rýchlo vyhrávajú o desať, dvadsať, tridsať, štyridsať bodov. „Tí chlapci sú z inej planéty, ešteže ich nemáme v skupine,“ vysvetľuje lámavou angličtinou vedľa sediaci čínsky reportér.

Prikyvujem mu a rozmýšľam nad tým, aký by bol LeBron James volejbalista, Kevin Durant výškar či Russell Westbrook skokan do diaľky. Z predstavy ma vytrháva až Anthony Davis. Nudnú pasáž zakončuje posledná draftová jednotka štyrmi smečmi za sebou.

Mladík so zrasteným obočím si rýchlo získava divákov a populárny je aj na tlačovke po zápase. Veľký dav novinárov sa snaží dostať do miestnosti, kde Davis vysvetľuje spolu s trénerom Krzyzewským, že žiadny súper nie je ľahký a musia sa sústrediť na všetky zápasy.

Diplomatická odpoveď u mňa vyvoláva úsmev. Pravý Dream Team bol len v Barcelone, ale táto zostava bude asi podobne nezastaviteľná, hovorím si v duchu.

Vychádzam z haly spolu s mnohými atlétmi, ktorí sa vracajú do olympijskej dediny. V krásnej nočnej scenérii sa mihajú športovci z Jamajky, Nigérie, Španielska, Talianska, Fínska, Česka, Ruska či Brazílie. Nadpozemských basketbalistov chcú skrátka vidieť všetci.