Kmotrík sľúbil vrátiť dotáciu na štadión, ak pri nej porušia zákon

Takto by mal vyzerať nový štadión na Tehelnom poli. (Autor: VIZUALIZÁCIE SME - GABRIEL KUCHTA)

Daniela Krajanová|23. aug 2013 o 21:12

To, či sa mal hľadať architekt pre štátom dotovaný štadión cez súťaž, nemusí byť najväčším právnym problémom.

BRATISLAVA. Majiteľ Slovana a investor do Národného futbalového štadióna Ivan Kmotrík chce zastaviť pochybnosti o tom, či dotácia pre jeho projekt je v súlade so zákonom.

V rozhovore pre SME povedal, že ak sa ukáže, že pri stavbe nového štadióna bol porušený zákon o verejnom obstarávaní, dotáciu 27 miliónov eur vráti.

Záväzok dodržať zákon o verejnom obstarávaní obsahuje aj zmluva, ktorú Kmotríkova firma uzavrela minulý týždeň s ministerstvom školstva.

Nespokojní architekti

Štadión

Národný futbalový štadión chce na Tehelnom poli stavať rovnomenná akciová spoločnosť. Má stáť 70 miliónov eur.
60 percent zaplatí súkromník a 40 percent štát.
Zo štátneho rozpočtu má ísť maximálne 27,2 milióna eur.

Pochybnosti o zákonnosti postupu vytiahla Slovenská komora architektov.

Súkromný investor, ktorý doň plánuje investovať vyše 40 miliónov, mal podľa komory povinnosť vybrať architektonický návrh vo verejnej súťaži. Namiesto toho dal Kmotrík návrh vypracovať svojmu známemu architektovi Karolovi Kállayovi.

Štát teda ide dať peniaze na projekt bez toho, aby vedel, či nemohol byť lacnejší, krajší, alebo väčší, tvrdia architekti.

Právnici nie sú v pohľade na túto vec jednotní. Niektorí tvrdia, že súkromný investor podľa nich nespĺňa kritériá, pri ktorých musí vypisovať súťaž.

„Obstarávateľ je akciová spoločnosť a na tú sa nevzťahujú pravidlá, ktoré sú v danom paragrafe zákona,“ hovorí Vendelín Benkóczki z kancelárie Kubicová - Benkóczki - Baláž.

To, že súkromník súťažiť nemusí, si myslí aj Tomáš Kamenec z kancelárie Dedák & Partners.

Veľa záleží na výklade zákona o verejnom obstarávaní, vraví Viliam Karas, partner advokátskej kancelárie Maple & Fish. Formálne podľa neho zákon nemusel byť porušený, no dodáva, že jeho účelom je, aby štát míňal peniaze najrozumnejšie, ako sa dá.

„Je v súlade s princípom transparentnosti, hospodárnosti a nediskriminácie, aby aj dodávateľ projektovej dokumentácie pri stavbe, ktorá je z veľkej časti financovaná z verejných zdrojov, bol vybraný podľa zákona o verejnom obstarávaní,“ hovorí Karas.

„Šetrné zaobchádzanie s peniazmi daňových poplatníkov je základná povinnosť štátu. Vyplýva zo zákona o správe majetku štátu, o rozpočtových pravidlách,“ dodáva advokát Benkóczki.

Akože výzva

Sporný je aj postup, akým štát dáva dotáciu Kmotríkovej firme. Ministerstvo postupuje podľa zákona o podpore športu. Ten predpokladá, že štát určí sumu, ktorú chce na nejaký účel použiť, a potom vyhlási výzvu, aby sa prihlásili tí, ktorí by ju dokázali naplniť.

V prípade štadióna sa štát dohodol so súkromníkom, že sa do výzvy zapojí iba on sám. V zmluve štátu s investorom o podmienkach poskytnutia dotácie sa síce píše, že ešte bude vypísaná výzva, ale zároveň sa vymenúvajú parcely, na ktorých musí štadión stáť. A tie sú na Tehelnom poli, kde už Kmotrík stavia.

„Mení to celý zmysel výzvy. Jej účelom je, aby sa mohlo čo najviac subjektov uchádzať o peniaze pre svoje projekty a aby z množstva subjektov vyšiel v rámci súťaže návrhov najideálnejší variant,“ vraví Benkóczki.

Definitívna zmluva s Kmotríkovou akciovkou sa podpíše až po vypísaní výzvy.

((a))

Nedovolená pomoc?

Katarína Príkazská, právnička advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c advokáti, upozorňuje, že dotácia môže predstavovať nedovolenú štátnu pomoc, ktorá jedného podnikateľa zvýhodňuje pred ostatnými.

„Ak by napĺňala znaky štátnej pomoci vymedzené v zákone o štátnej pomoci, čo vzhľadom na značnú výšku tejto pomoci nie je vylúčené, Slovensko by muselo dotáciu oznámiť v Bruseli a počkať na jej schválenie,“ hovorí Príkazská.

Štát by bol zrejme z obliga len v prípade, že by pri štadióne došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. V predbežnej zmluve o podmienkach dotácie na seba súkromník prebral aj záväzok postupovať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

V Smere vedia, že si môžu dovoliť nespýtať sa na štadión aj iných podnikateľov, píše Konštantín Čikovský

Čítajte komentár (piano) >>

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Ministerstvo: Nemôže to stavať nikto iný

Model, keď na športový objekt dá tri pätiny peňazí súkromný sektor, sa javí ako najefektívnejší, tvrdí LADISLAV ČAMBAL, riaditeľ športovej sekcie na ministerstve školstva.

Niektorí právnici tvrdia, že môže byť nezákonné, ak sa dopredu dohodnete, komu dáte dotáciu na štadión a potom idete vypisovať výzvu o to, kto by rád štadión s dotáciou staval. Čo na to odpoviete?

„Keď sa jedná o olympiádu, je oprávnený žiadateľ len Slovenský olympijský výbor. Súťaž tam nie je. Oprávnený žiadateľ musí splniť určité zákonné podmienky. Nemôžeme vypísať výzvu tak, že Národný futbalový štadión v Bratislave, na pozemkoch a.s. NFŠ - bude stavať Vladimír Poór z Trnavy.“

Prečo nemôže byť oprávnený žiadateľ aj niekto iný ako akciová spoločnosť Národný futbalový štadión s Ivanom Kmotríkom v dozornej rade?

„Národný futbalový štadión v Bratislave môže stavať iba akciová spoločnosť Národný futbalový štadión, nakoľko bude vlastníkom a prevádzkovateľom objektu a je tiež vlastníkom pozemkov v tejto lokalite. Ak by sa staval štadión v Petržalke, alebo Dúbravke, bola by situácia samozrejme iná. Je to prirodzené.

Je právne v poriadku, ak sa s niekým dopredu dohodnete a potom vypíšete výzvu na poskytnutie dotácie? Navyše poviete, kde presne má štadión stáť?

"Ministerstvo sa s nikým nedohodlo. Memorandum o výstavbe Národného futbalového štadióna podpísali – Prezident Futbalového zväzu, Predseda predstavenstva a.s. NFŠ, primátor mesta Bratislavy, minister školstva a vládny splnomocnenec pre mládež a šport. „Je v poriadku v zmysle zákona - žiadateľom môže byť len vlastník objektu a pozemkov."

Štát taxatívne povedal, koľko je ochotný investovať vzhľadom na stav verejných financií. Podľa zákonov sa má ale správať hospodárne a efektívne.

"To samozrejme akceptujeme a ak si pozriete zmluvu, ktorú sme podpísali s a.s. NFŠ, tak sú nej implementované všetky zákonné mechanizmy, aby sa efektivita docielila. Nepoznám stavbu, objekt slúžiaci potrebám štátnej športovej reprezentácie od roku 1990 (viď projekt zimného štadióna), ktorá by bola spolufinancovaná 60 percentami zo súkromného sektora. Toto sa mi javí, ako zatiaľ najefektívnejší model.“

Ďalšia výhrada je, či nejde o nedovolenú štátnu pomoc. Nejako ste dotáciu ošetrili, aby sa tomu predišlo?

„Toto je klasická dotácia, ktorú poskytujeme v súlade so zákonom o „športe“ a zákonom o rozpočtových pravidlách. Vypíše sa výzva a dotáciu možno poskytnúť oprávnenému žiadateľovi, ktorý splní podmienky zákona a podmienky výzvy. Nejde o nedovolenú štátnu pomoc. Robíme to v štátnom záujme pre potreby športu a štátnej športovej reprezentácie. Opäť dávam za príklad výstavbu zimného štadióna v Bratislave. Neviem, či aj dnes niekto spochybňuje potrebu tohto športového objektu, aj keď bol financovaný predovšetkým z verejných prostriedkov.

Architektom prekáža, že sa nerobila verejná súťaž o návrh štadióna. Odkiaľ bez nej viete, že nemohol byť za tie peniaze krajší či lacnejší?

"Projekt výstavby štadióna je projektom súkromného investora, ktorý bol pripravený stavbu realizovať zo súkromných zdrojov. Poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu zaväzuje aj súkromného investora k plneniu určitých povinností, avšak nemá retroaktívny účinok na už zazmluvnené časti projektu štadióna. Navyše projektová dokumentácia k stavbe sa nebude hradiť zo štátnej dotácie. Túto zásadu uplatňujeme pri všetkých stavbách dotovaných štátom."

Ako ste sa dopočítali k tomu, že štát by mal dať na štadión práve 40 percent?

„Otázka takto nestojí. Okrem toho na túto otázku neviem odpovedať. Išlo o výsledok rokovaní s ministerstvom financií, ktorých sa zástupca ministerstva školstva nezúčastnil."

Nie je vám podozrivé, že v roku 2009 pýtal súkromník na štadión 70 miliónov a teraz mu stačí necelých 30 miliónov?

„V roku 2009 to riešila iná vláda. Ak to je ako hovoríte, tak sme sprísnili podmienky, tak nás pochváľte.“

Zastupujete ministerstvo školstva. Ako dochádza k rozhodnutiu. Že na štadión áno, na platy učiteľom nie?

„Spájate dve veci, ktoré sa spájať nemajú. Ja neviem posúdiť či sú platy učiteľov dostatočné alebo nie. Ja posudzujem to, že tento štát plní určité funkcie aj v oblasti športu a je tu krízová situácia.“

Hovoríte, že vy ako sekčný šéf pre šport nevidíte do iných sekcií na ministerstve?

„Áno, kľudne by sme mohli byť samostatné ministerstvo. Spájate to vždy len s učiteľmi, Potom to môžeme spájať aj s diaľnicami, aj s výskumom rakoviny a dostaneme sa k tomu, že do športu už nikdy neinvestujeme. Ja doprajem aj učiteľom, aj zdravotným sestrám ale mňa sa týka to, že je problém v slovenskom športe a ten ja riešim.“