Jaroslav Kvašňák sa zaujíma o futbalové začiatky slávneho otca

KOŠICE. Pozvanie na prevzatie ceny Športová osobnosť Košíc (ŠOK) 2016 v kategórii Legenda, udelenej jeho otcovi Andrejovi, slávnemu futbalistovi, in memoriam, si Jaroslav Kvašňák nemohol nechať ujsť.

I keď je rodený Pražan, ku Košiciam má mimoriadny vzťah. Veď z tohto mesta pochádzali obaja jeho rodičia – jeden z najlepších československých futbalistov minulého storočia Andrej Kvašňák a úspešná basketbalistka Poláková.

Zhodou okolností obaja hrávali za Jednotu. Ako dieťa trávil v Košiciach časť prázdnin.

Odvtedy sa však v živote Jaroslava Kvašňáka zmenilo veľmi veľa.

Dnes 53-ročný ekonomický inžinier po rozvode rodičov stratil na niekoľko rokov so slávnym otcom kontakt, i keď obaja bývali v Prahe.

V uplynulých rokoch boli aj jeho návštevy Košíc zriedkavejšie, veď počet príbuzných sa neustále znižoval (stále ich však v metropole východu má).

Nad ponukou prevziať otcovo ocenenie ŠOK 2016, však nezaváhal.

„Priznám sa, že som tak trochu nedocenil túto veľkolepú udalosť. To nebol spoločenský večierok, ako som očakával, ale bol to nezabudnuteľný slávnostný galavečer na vysokej úrovni. To už nehovorím o tom, ako si Košičania stále vážia pamiatku môjho otca a to i napriek tomu, že pred rodným mestom dal prednosť Prahe a jej Sparte,“ povedal J. Kvašňák, tak veľmi podobný na otca, že v jeho prípade doslova platí „akoby mu z oka vypadol“...

Stretol sa s Kánássym

Zakladateľ a hlavný manažér vyhlasovania ankety Športová osobnosť Košíc Branislav Koniar ešte pred príchodom J. Kvašňáka do dejiska slávnostného galavečera dostal vynikajúci nápad – pozvať na obed s pražským „krajanom“ tých, ktorí poznali A. Kvašňáka ešte z čias jeho pôsobenia v rodných Košiciach, alebo proti nemu hrávali. Pozval Gejzu Csakváryho, Jána Gajdoša, Júliusa Kánássyho a Antona Švajlena.

Vzhľadom na zdravotný stav nakoniec na stretnutie prišiel z nich iba 83-ročný Kánássy.

Nechýbal ani nestor košickej športovej fotografie, ešte stále aktívny spolupracovník denníka Korzár Róbert Berenhaut. Ten fotografoval A. Kvašňáka už v začiatkoch jeho veľkej kariéry pred 60 rokmi!

Synovia to vo futbale nedotiahli ďaleko

Starší z dvoch synov A. Kvašňáka Jaroslav podotkol, že ani on, ani mladší Michal to, na rozdiel od slávneho otca nedotiahli vo futbale ďaleko – Jaroslav svoje futbalové roky strávil v Karlíne na škvárových ihriskách.

Michal je známy najmä pôsobením v Kancelárii prezidenta ČR ešte z čias Václava Havla a v súčasnosti pôsobí ako diplomat v USA.

Syn Jaroslav sa veľmi zaujímal o otcove roky v rodnom meste, chcel počuť rôzne historky o jeho správaní v šatni i mimo ihriska.

Žiaľ, ani taký matuzalem, akým je „Ďusi“ Kánássy, nedokázal uspokojiť jeho zvedavosť.

Tínedžerské futbalové roky síce prežili spolu, ale potom už dres rovnakej farby spolu nikdy neobliekali.

„Andrej narukoval do Pardubíc a keď sa po dvoch rokoch vrátil, tak ja som už bol v bratislavskom Slovane. Na trávnikoch sme už boli tvrdí súperi, ale po každom zápase sme si našli niekoľko minút na rozhovor. Potom som sa ja vrátil domov, ale on už bol v Prahe a opäť sme boli rivalmi. Vždy sa zaujímal o dianie v Košiciach. V každom prípade bol to vynikajúci futbalista, strelec, hlavičkár i dirigent celého mužstva...“

Róbert Berenhaut pridal niekoľko spomienok aj na to, ako Kvašňák prichádzal do Košíc na tradičné stretnutia Herci – Novinári, samozrejme vždy nastúpil za „siedmu veľmoc“ a v hľadisku vtedy bolo až 12 000 divákov.

Košická strana pri tomto stretnutí jednoznačne tvrdila, že nebyť jeho toľko skloňovaného prestupu do Sparty, tak by pravdepodobne nikdy nedostal toľko príležitostí stať sa úspešným a slávnym čs. reprezentantom.

Nebol by si z premiérových majstrovstiev Európy v roku 1960 vo Francúzsku priviezol bronzovú medailu, o dva roky ešte cennejšiu – striebornú zo svetového šampionátu v Čile a nebol by sa stal „sparťanom storočia“, teda najslávnejším hráčom v bohatej a úspešnej histórii tohto veľkoklubu.

O to viac je nepochopiteľné, že v žiadnych filmových archívoch sa nezachoval jeho hlas.

Na Sparte po ňom pomenovali tribúnu

Samozrejme, farbám Sparty fandí aj Jaroslav.

Až pred dvoma rokmi si však uvedomil, čo pre ich rodinu znamenajú. Vtedy slávnostne krstil najdôležitejšiu tribúnu sparťanského svätostánku na Tribúnu Andreja Kvašňáka.

Na takéto významné chvíle v živote sa jednoducho zabudnúť nedá.

Ani na jeho otca, ktorý miloval futbal, ale hral ho predovšetkým nie pre seba, ale pre divákov.

Asi preto mnohí chodili na štadióny najmä kvôli nemu.

Keď potom odišiel hrať ako legionár do Belgicka, tak vraj na Sparte klesla návštevnosť...