Historicky prvá sezóna klubu HC 19 Humenné v Tipos extralige dopadla podľa očakávaní. Nováčik sa s najvyššou súťažou lúči.

Dôvodom bola podľa prezidenta PETRA ŽDIŇAKA hokejová kvalita. V zázemí problém nevidí, výplaty chodili načas. Priznáva však, že ak by mal minulý rok skúsenosti, ktorými disponuje teraz, tím by poskladal inak. 

Ďalšou výzvou je pre Ždiňaka zabezpečiť hladký priebeh historicky prvých reprezentačných duelov na tamojšom štadióne. Potom chce zabojovať o návrat medzi elitu. V rozhovore pre Sportnet dementoval fámy, že plánuje položiť klub a neprihlásiť sa do prvej ligy.

Prvá extraligová sezóna sa pre Humenné skončila posledným miestom a zostupom do prvej ligy. Vnímate to ako zlyhanie či sklamanie? 

Je to sklamanie, lebo sme sa chceli udržať, ale vzhľadom na to, ako sme pred sezónou skladali mužstvo, nie je to prekvapenie. Očakávalo sa to, ale držali sme sa. Všetci čakali, že budeme vybavení v polovici sezóny, ale o našom zostupe sa rozhodlo až štyri kolá pred koncom.

Chceli sme sa udržať, nepodarilo sa, no nerobím z toho tragédiu. Ako som povedal pred sezónou, ak vypadneme, vypadneme do tej ligy, v ktorej sme hrali a z ktorej sme postúpili. Veď ani vlaňajší postup nebol náš dlhodobý plán, bola to skôr otázka hokejového srdca a priklonilo sa na našu stranu aj šťastie. 

Teraz chcem s klubom pracovať ďalej. V meste a okolí sme spôsobili ošiaľ, takmer vždy sme mali aspoň na 80 percent vypredaný štadión. Ľudia chodili a je to výnimočné. Keď sa nedarilo iným klubom, návštevnosť im rapídne klesla, kým u nás sme si až na jeden zápas udržali svoj štandard, hoci sme boli celý rok poslední. 

Bola to vaša prvá funkcionárska skúsenosť s extraligou. V čom to bolo iné než v SHL? 

V extralige je toho viac, je to náročnejšie, treba hokeju venovať viac času, každý deň sa vynárajú nové problémy... Ale zvládli sme to so cťou, neboli sme fackovací panák. 

Robili sme to najlepšie, ako sme vedeli. Opakujem to dookola, nie sme veľkoklub, nemal som pod sebou ďalších desať zamestnancov s tým, aby každý robil svoje. Veľa vecí som robil sám, aj iní ľudia mali po dve-tri funkcie.

Nevedel som, čo čakať od sezóny, koľko získame zo vstupného, koľko z reklám, v akých číslach sa budeme pohybovať. Pre porovnanie, v tejto sezóne som vyplácal hráčom trikrát toľko, čo v prvej lige. Hráčom sme dali byty, autá, toto všetko boli pre nás novinky. 

Zvolil som teda opatrnejšiu taktiku, lebo od roku 2019, teda od vytvorenia HC 19 Humenné, mám zásadu ukončiť sezónu s nulou, aby som mal všetko vyplatené a nikomu nedlhoval. 

Podarilo sa vám to? 

Podarilo. Možno preto sme neboli úspešní. Možno, ak by som zariskoval a dovolil si drahších hráčov, udržali by sme sa, ale skončili by sme s dlhom a keď ho raz vytvoríte, už ho tlačíte pred sebou donekonečna.

Aké sú teda dôvody zostupu? Zavážili iba hokejové kvality, alebo aj zázemie či práca manažmentu? 

Mali sme hráčov, ktorí hrajú extraligu roky a každý sa o zázemí vyjadril pozitívne. Mali k dispozícii štvorhviezdičkový hotel, autá, stravu, cestovné, posilňovňu, výplatu načas na účte bez jediného meškania... Z pohľadu manažmentu teda klub fungoval. Na podmienky sa nikto nemôže sťažovať. 

Skôr by som dôvody hľadal v kvalite kádra. Mali sme viacerých hráčov z prvej ligy, ktorým trvalo, kým si zvykli. A tie skúsenosti nám naozaj chýbali. Spomeniem zápas s Banskou Bystricou, v ktorom sme viedli 4:1 a prehrali sme ho 4:5. To sa skúsenému mužstvu nemôže stať. Odvtedy to s nami išlo dolu vodou.

Aký prínos mala extraliga pre mesto Humenné? 

Mesto malo z extraligy veľký prínos. Často som ho prezentoval na mestskom úrade a som rád, že to vedenie mesta pochopilo 

Mesto hokejom žilo. Reštaurácie, kaviarne, krčmy... Každý sa bavil o hokeji. A nešlo len o Humenné, ale aj o Sninu, Medzilaborce a obce naokolo. Bola to pre mesto veľká reklama a ťažili z toho aj miestni ľudia a firmy. Ľudia z okolitých okresov pravidelne chodievali na zápasy, zašli na večeru, na nákup. Iste sme skvalitnili tunajší cestovný ruch. 

Čerešnička na torte je reprezentačný dvojzápas proti Švajčiarsku, ktorý sa tu v apríli odohrá. Nebyť postupu, reprezentácia by tu nehrala. Až s postupom sme nainštalovali turnikety, kocku, zrenovovali bufety, veľmi sme skvalitnili zázemie. Výsledok? Vstupenky na reprezentáciu sa vyparili za hodinu. 

Ako sa vlastne zrodil nápad odohrať v Humennom reprezentačné zápasy?