SNINA. Dlhé roky boli pre väčšinu Sninčanov z obyčajných pomerov jedinou možnosťou, ako hrať hokej, zimné mesiace.

Počas tých sa dodnes stovky ľudí korčuľujú na zamrznutých Sninských rybníkoch či plochách, ktoré v okolí škôl alebo kostola pripravujú dobrovoľníci. 

Hokej na štadióne hrávali len desiatky nadšencov, aj to väčšinou amatérsky. Keď nazriete do známej hokejovej databázy Eliteprospects.com, v meste Snina sa dodnes narodilo len desať hokejistov aktívnych v aspoň dorasteneckom veku a z nich len Filip a Samuel Hudákovci si zahrali v najvyššej seniorskej súťaži. 

Dôvod je jednoduchý - plány na zimný štadión, ktorý bol roky sľubovaný, sa dodnes nenaplnili.

A to napriek tomu, že má aktuálne v meste trvalý pobyt cez 18-tisíc ľudí. Je desiate najväčšie mestom na východnom Slovensku. Ešte v roku 2016 bol počet obyvateľov vyšší ako 20-tisíc. 

Iniciatíva vybudovať tu ľadovú plochu sa vrátila. Horšie je, že ju Snina momentálne nemá z čoho financovať.

Napriek obavám založili klub 

Klzisko sa v meste malo stavať niekoľkokrát. Neďaleko závodu Vihorlat oproti športovej hale sa s výstavbou začalo už v 80. rokoch, avšak pre nedostatok peňazí plány nikdy neboli naplnené. 

Ďalší z niekoľkých vážnych projektov bol navrhnutý v roku 2012. Stačilo predať pozemok pri Základnej škole na ulici 1. mája, kde dnes stojí plaváreň, za symbolickú sumu investorovi. Lenže finálny verdikt mestského zastupiteľstva bol zamietavý. 

O niekoľko rokov neskôr mesto nevyužilo pomocnú ruku od hokejového zväzu, ktorý postavil malé tréningové haly v Hriňovej či v Hanušovciach nad Topľou. 

A teraz sa rysujú ďalšie možnosti. Vedenie Slovenského zväzu ľadového hokeja si uvedomuje, že na krajnom východe ľadová plocha chýba. A tak podniklo prvé kroky, aby sa k nej jedného dňa dopracovalo.

Základom bolo založenie klubu. Tým bol poverený súčasný prezident HK Mládež Snina Ivo Mika. 

“Súčasný klub vznikol po stretnutí s Jozefom Kužmom z Michaloviec. Prostredníctvom neho ako regionálneho manažéra a člena Výkonného výboru SZĽH nás oslovilo vedenie zväzu.

Pýtali sa, či by bol z našej strany záujem, ale ja som sa obával o záujem zo strany zväzu, keďže pred 12 rokmi ani nechceli počuť o nejakej podpore alebo rozširovaní hokejovej mapy Slovenska,” spomína Mika. 

“Teraz je však doba iná, ľudia na zväze rozmýšľajú inak, takže ma posmelil, aby sme to skúsili, pomohol nám a podporil nás.” 

Zásluhou spolupráce zväzu a nadšencov zo Sniny dnes majú tamojšie deti možnosť venovať sa hokeju. Hlásia sa chlapci aj dievčatá.

Podmienky zatiaľ nie sú ideálne, no niekoľkí zodpovední na čele s Mikom či Matúšom Špitalikom chcú dať deťom z najvýchodnejšieho okresu možnosti, aké doteraz nemali.

Spolupracujú s Humenným aj škôlkou 

Klub momentálne funguje v provizórnych podmienkach. Keďže v Snine, kde má základňu, nemá možnosť trénovať, musí chodiť do Humenného.

Základom bola dohoda "zubrov" s klubom Humenské levy. “Vyšli nám v ústrety. Mal som mierne obavy, ale vôbec sa nenaplnili.

Naše deti majú rovnaké podmienky ako humenské, nerobia sa žiadne rozdiely. My prakticky dopĺňame humenský káder o deti z okresu Snina,” hovorí Mika. 

V sezóne 2023/24 urobili ďalší krok vpred. 

“Prihlásili sme sa do prípravky východ, kde hrajú štvrtáci, teda 10-ročné deti. S Humenčanmi sme právne vytvorili združenie, vďaka ktorému si vzájomne požičiavame hokejistov, ak by sa niekto zranil či ochorel.

Hokejisti zo starších kategórií, v ktorých Snina nehráva pod vlastným menom, hrávajú na hosťovaní v Humennom. Zatiaľ nemáme toľko detí, aby sme hneď nastupovali vo všetkých kategóriách,” vysvetlil Mika.

Má snahu získať pre svoju myšlienku ďalších ľudí, no priznáva, že je to náročné. S ponukou od zväzu oslovil pred pár rokmi deväť materských škôl, z ktorých by sa deti mohli chodiť pravidelne korčuľovať. 

Pozitívne odpovedala jediná. Jej zriaďovateľom je Matúš Špitalik a vďaka tomuto projektu sa už niekoľko detí začalo hokeju venovať aktívne aj po odchode na základnú školu.

Jeho materská škola s príznačným názvom “Šampión” má za cieľ hľadať u detí už v predškolskom veku skrytý talent. 

“Je to perfektná vec pre deti, aby začali športovať v ranom veku. Chodia už od troch rokov, učia sa najprv základy, teda korčuľovať, a ak to niekoho chytí, môže začať chodiť aj na hokejové tréningy.

Trénujú pod dohľadom licencovaných trénerov,” pochvaľuje si Špitalik a dodáva, že rodičia sa skladajú len na cestovné a trénera. 

V meste, v ktorom má tradíciu skôr futbal, volejbal či zápasenie, sa mladí hokejisti hľadajú ťažko. Dôvodom je v prvom rade to, že najbližší štadión je vzdialený 21 kilometrov. Z väčšiny okolitých obcí, odkiaľ má klub niekoľko zverencov, je to ešte viac.

Zväz chce rozšíriť hokejovú mapu 

Kľúčom je teda výstavba krytej ľadovej plochy. Mikovi je dodnes ľúto, že mesto nevyužilo niekoľko príležitostí.