"Najviac ma mrzí, že som zápasy proti Slovanu a Nitre nevidel priamo na štadióne. Mám covid a ležím doma v posteli," povzdychol si prezident HC MIKRON Nové Zámky FRANTIŠEK SUCHARDA.

Novozámčania sú najpríjemnejším prekvapením úvodu sezóny hokejovej Tipos extraligy. Na konte majú 27 bodov a na vedúci Slovan Bratislava strácajú len bod.

Sucharda hovorí otvorene aj o tom, koľko finančných prostriedkov investuje do klubu zo svojich firiem, ako vznikla jeho láska k hokeju aj prečo až do minulého roka striedal trénerov ako na bežiacom páse.

Klubu v Nových Zámkoch šéfujete vyše 10 rokov. Prečo ste sa rozhodli podporovať práve hokej?

Prvý kontakt s klubom som mal v roku 1998 ešte ako rodič. Nosil som svojho syna na tréningy. Mal vtedy štyri a pol roka. Postupne začal trénovať aj mladší syn. Ja som sa dostal k mládežníckemu klubu, neskôr som sa stal podpredsedom. Prešiel som si s ním všetkými mládežníckymi kategóriami.

V roku 2007 som sa stal prezidentom klubu Lokomotíva Nové Zámky, ktorý sa nám podarilo dostať do I. ligy. Potom prišla ekonomická kríza. Keďže som bol s mestom jediný podporovateľ klubu, tak som v roku 2009 odišiel. Videl som však, že sa to neuberá dobrým smerom a v roku 2011 som založil súčasný klub.

Kedy nastal zlom a povedali ste si, že idete vybudovať klub pre najvyššiu súťaž na Slovensku?

Asi vtedy, keď som odišiel a klub spadol do II. ligy. Nepáčilo sa mi to. Po mojom návrate v roku 2011 sa nám podarilo prevziať zimný štadión do našej opatery. Museli sme ho výrazne zrekonštruovať tak, aby sa tam dalo hrať na vyššej úrovni. Chceli sme hrať I. ligu, čo nám neumožnili a tak sme sa prihlásili do nadnárodnej MOL ligy a II. ligy. Postupne sme sa prepracovali až do extraligy.

Do klubu dávate každý rok veľa peňazí. Beriete ho ako svoju "hračku"?

Ja som si povedal, že pokiaľ na to mám, budem klub podporovať. Nedávam peniaze na jachty, ani nechodím na poľovačky či drahé dovolenky. Vlny nemám rád, keď tak, iba trochu. Dá sa teda povedať, že klub je môj koníček. Rozhodne som sa v tom našiel. Treba však zdôrazniť, že z hokeja nežijem, len ma stojí peniaze.

Aký veľký je rozdiel pri financovaní klubu v extralige a v nižších ligách?

Keď sme hrali maďarskú MOL ligu, financoval som klub prakticky sám. Mesto nám vtedy dalo 1500 eur. To bola mizéria. Už vtedy sme ale postupne začali hľadať sponzorov a zázemie partnerov, bez ktorých by sme to v súčasnosti nezvládli.

Pred štyrmi rokmi mal podľa vašich vyhlásení hokejový klub rozpočet asi 800-tisíc eur. Stopäťdesiattisíc ste dostali od mesta, stodesaťtisíc ste vyzbierali na vstupnom, dvesto tisíc prispeli sponzori. Zvyšok, okolo 340-tisíc, ste doplatili zo svojich firiem. Ako vyzerá štruktúra financovania klubu v súčasnosti?