Halák: Naučil som sa byť jednotkou

Na tréningu hokejovej reprezentácie vzbudzoval najväčšiu pozornosť. Rozhovor od neho chcelo vyše dvadsať novinárov. Slovenskí fanúšikovia sa spoliehajú, že bude hrdinom národného tímu na majstrovstvách sveta. JAROSLAV HALÁK.

Doleteli ste len v utorok, koľko vám bude trvať, kým sa aklimatizujete?

„Mal som komplikácie, posunuli nám dvakrát let zo Saint Louis do Toronta. Musel som prenocovať s priateľkou v Kanade, a preto som prišiel o deň neskôr. Zatiaľ si zvykám na časový posun, ale verím, že za dva, tri dni budem v pohode.“

Ako na vás zapôsobil prestavaný štadión Ondreja Nepelu?

„Hala je pekne vynovená. Vyzerá to super, ale na ľade bolo trochu teplo. Dúfam, že sa s tým niečo urobí.“

Keď ste prichádzali do Bratislavy, registrovali ste na vzhľade mesta, že sa blíži svetový šampionát?

„Zatiaľ si to veľmi neuvedomujem, bude mi to trvať pár dní. Zahrať si na majstrovstvách sveta pred domácim publikom sa podarí často len jedenkrát v kariére. O to viac sa teším.“

Ako hodnotíte svoju prvú sezónu v drese Saint Louis? Bolo ťažké si zvyknúť na post brankárskej jednotky?

„Som sklamaný, že sme nepostúpili do play off. Začiatok sezóny bol výborný, po tom však prišli zranenia, tímu aj mne sa prestalo dariť a stratili sme šancu na postup, čo nás mrzelo. Nechcem však povedať, že som nespokojný. Boli to nové skúsenosti. Naučil som sa, čo to znamená byť číslom jedna, akú má brankár zodpovednosť a ako musí byť pripravený. Teším sa na ďalšiu sezónu, ale momentálne som už v reprezentácii a sústredím sa na to, aby sme dosiahli úspech pre Slovensko.“

Bolo Saint Louis veľmi odlišné od Montrealu, kde ste chytali v predchádzajúcich ročníkoch v NHL?

„Zmena je život. Nové prostredie, noví ľudia. Bol som však rád, že mi vedenie Blues dalo šancu chytať. Hrať v USA je úplne niečo iné ako v Kanade. Milo ma prekvapili fanúšikovia. Tí nás podporovali, aj keď sme prehrávali, bolo vždy vypredané.“

S kým ste si z nových spoluhráčov najviac rozumeli?

„V pohode som vychádzal so všetkými. Boli sme dobrá partia, ale asi najviac som si rozumel s Čechmi Romanom Polákom a Vladimírom Sobotkom.“

Nechýba vám pozornosť médií a fanúšikov z hokejového Montrealu?

„Hokejových novinárov je v meste určite menej, ale fanúšikovia sú podobní. Nie je to na škodu, že ste pod menším dohľadom médií. Mne takáto situácia viac vyhovuje.“

Ovplyvnilo vaše rozhodnutie prísť na majstrovstvá sveta aj to, že Glen Hanlon s vami počíta ako s jasnou jednotkou?

„Potešilo ma to. Brankár číslo jedna musí byť mentálne pripravený, a to som okúsil už v NHL. Je jedno, či ste jednotkou tam, alebo v národnom tíme, puky musíte chytať rovnako.“

Prekvapilo vás, že v tíme nie je Peter Budaj, ktorý vám kryl chrbát na olympijskom turnaji vo Vancouvri?

„Prekvapilo a tiež ma to mrzí. Peťo je dobrý chalan a brankár, škoda, že sa nedostal do nominácie. Som však rád, že som tu ja. Na druhej strane máme tu viac kvalitných gólmanov.“

Na tréningu ste mali iné betóny, v akých ste chytali za Blues. Sú tieto niečím špeciálne?

„Tieto sú z rovnakej súpravy, v akej som chytal vo Vancouvri. Celý výstroj mám v rovnakej farbe a spracovaní ako na olympiáde. Verím, že mi prinesie šťastie.“

Trúfate si nastúpiť už vo štvrtok proti Rakúsku alebo budete chytať až v nedeľu proti Bielorusku?

„Vo štvrtok určite ešte nebudem chytať. Zatiaľ som aj trénoval len tak na ľahko. Uvidím, ako sa budem cítiť o dva dni a podľa toho sa rozhodneme spolu s trénerom, či budem v nedeľu chytať.“