Futbalista Ján Krivák: Z Vranova cez Rakúsko až do reprezentácie

VRANOV NAD TOPĽOU. Pochádza z Vranova nad Topľou, pôsobil už aj za hranicami a dnes robí radosť fanúšikom Podbrezovej. Futbalový obranca Ján Krivák sa vypracoval na vynikajúceho fortunaligového hráča, hoci cesty jeho osudu boli sprvoti poriadne kľukaté.

„Pred dvoma rokmi som hral v Rakúsku za SV Ferschnitz. Futbal ma roky predtým prestával zaujímať, mávala so mnou puberta, bol som mladý a nerozvážny. Popri športe som pracoval ako kamionista a bola to poriadna makačka,“ spomína na neľahké obdobie dnes opora zadných radov Podbrezovej.

„Povedal som si, že stačilo, toto nie je život pre mňa. Nechcel som ako mladý chalan drieť od rána do noci a začal som znova tvrdo pracovať na svojej futbalovej kariére. Mal som možnosť prestúpiť do rakúskeho štvrtoligového tímu, tam sú už aj zaujímavejšie peniaze, ale ozvala sa Podbrezová a ja som nemohol odmietnuť.“

Ďalšia časť príbehu je futbalovým fanúšikom dobre známa. Vranovský odchovanec prebojoval do základnej zostavy železiarov a spolu s Jaroslavom Kostelným tvorí jednu z najlepších stopérskych dvojíc v najvyššej súťaži.

„Niečo také by mi pred tromi rokmi ani len nenapadlo. Zanedbal som dôležité roky mládežníckeho vývoja, ale podarilo sa mi vrátiť do hry a dnes si žijem svoj sen,“ usmieva sa dvadsaťtriročný Vranovčan. Nemožno sa čudovať, v drese Podbrezovej bojuje o účasť v pohárovej Európe.

Aby toho nebolo málo, výkony talentovaného stopéra neušli ani pozornosti reprezentačného trénera Jána Kozáka. Ten v úvode roka skladal ligový výber na dvojzápas proti Ugande a Švédsku počas sústredenia v Spojených Arabských Emirátoch a Krivákove meno nechýbalo medzi vyvolenými.

„Bol to príjemný šok, nominácia do reprezentácie ma neuveriteľne prekvapila. Nehrali sme síce dobre, prehrali sme, veď náš tím bol pozliepaný z chlapcov, ktorí predtým nikdy spolu v mužstve neboli. Skúsenosť je to však neoceniteľná a ja spravím všetko preto, aby som si ešte niekedy mohol obliecť najcennejší dres.“

Hoci dnes zarezáva na Horehroní, nezabúda ani na rodný Vranov.

„Domov sa vraciam pravidelne raz-dvakrát mesačne, stretnúť rodinu a priateľov. Sledujem aj výkony vranovských futbalistov, ktorí prežívajú dobré obdobie. Aj tu je veľa talentovaných chlapcov, ak sa mi bude chcieť poriadne makať, môžu to dotiahnuť až do ligy. Mne sa síce nechcelo, asi som dieťa šťasteny, ale každému sa to takto nemusí podariť," dodal s poučením na záver veľký fanúšik londýnskej Chelsea a jej ikonického kapitána Johna Terryho.

Článok vyšiel v týždenníku Vranovské noviny.