STARÁ ĽUBOVŇA. Medzi hráčske stálice v staroľubovnianskom mužstve seniorov patrí v súčasnosti 31-ročný Martin Sivulka, ktorý má časť svojej kariéry a účinkovania v tomto klube už za sebou a je navyše aj odchovancom MFK Stará Ľubovňa. Potvrdzuje to aj fakt, že tu prežil množstvo príjemných chvíľ a patrí iba medzi pár hráčov, ktorí futbalu v Starej Ľubovni odovzdali toľko svojho času a prejavili mu neskutočnú oddanosť. V nasledujúcom rozhovore sme práve tohto skúseného hráča oslovili, aby nám priblížil nielen svoje doterajšie účinkovanie v tomto klube, ale aj vývoj futbalu v Starej Ľubovni, ktorý sa ocitol vo veľmi nepriaznivej a neľahkej situácii, akú si tu neželá nikto z milovníkov tohto športu.
V seniorskom mužstve patríte už za dlhoročnú oporu, ktorá v ňom prežila značnú časť futbalovej kariéry. Čo vás predovšetkým motivuje k tomu, aby ste v tomto klube dokázali naďalej účinkovať aj napriek nepriaznivej situácii a úpadku, ktorý nastal okolo „koženej“ v posledných rokoch v tomto meste?
„Pri aktívnom futbale v tomto klube a mužstve ma neustále drží predovšetkým fakt, že v Starej Ľubovni mám momentálne stabilnú prácu a tento kolektívny šport je pre mňa najväčším koníčkom. I keď sa niekedy v minulosti dalo vďaka nemu aj uživiť, teraz je stav už úplne iný a všetko prevláda iba na báze amatérstva. Chlapci v tíme, ktorí sú vekovo mladí, prejavujú záujem pravidelne sa zdokonaľovať, no veľa záleží aj od nás asi troch vekovo starších, aby sme im mohli pomôcť predať viacero skúseností a ukázať im, že futbal v Starej Ľubovni sa dá neustále hrávať. Musia si však uvedomiť, že napredovať vo futbale sa dá iba zásluhou poctivého prístupu k tréningom a zápasom. Ak sa každý hráč rozhodne ísť vždy od základov a bude zodpovedne makať, určite sa mu to dokáže odzrkadliť v kariére a napredovať vyššie.“
Vzhľadom na terajší stav futbalových podmienok pre každého futbalistu v tomto klube nemôžeme určite rozprávať o tom, že by malo mužstvo a hráči potrebnú motiváciu pre ich pôsobenie v tomto FK, čo sa nepretržite prejavuje aj v samotných výsledkoch v najnižšej regionálnej súťaži. Súhlasíte s týmto názorom?
„Najsprávnejšou motiváciou pre hráčov bola tá, ktorá tu prevládala v minulosti, keď kolektív pôsobil v I. lige. Bolo to maximum nielen pre mňa ako hráča, ale i pre náš klub a mesto. Pôsobili tu aj hráči z iných okresov, ktorí vytvárali vynikajúcu partiu, čo bolo aj tým pravým odrazovým mostíkom dostať sa na vyššiu métu. V tamojšej dobe som sa naučil a presvedčil, že iba tvrdou prácou sa dá pokročiť vo futbalovom živote ešte ďalej. Navyše okolo futbalu pôsobili ľudia, ktorí mu boli nepretržite naklonení a všetko ako by to malo ďalej ísť záležalo v tejto dobe už iba od nás hráčov, ktorí museli prejavovať čo najväčší záujem nielen k tréningovým povinnostiam, ale i prístupu k majstrovským stretnutiam. Keďže najvyššia slovenská liga v týchto časoch vyžadovala vysoké nároky nielen pre kluby, ale i mužstvá, spomínaná partia musela ísť v zápasoch stále naplno a pokúsiť sa zvrátiť i nepriaznivo sa vyvíjajúci duel.“
V poslednom roku sa jasne potvrdilo, že futbal v Starej Ľubovni sa ocitol akoby niekde na mŕtvom bode aj kvôli nezáujmu dôležitých ľudí, ktorí sa nechcú do aktívnej práce pri tomto kolektívnom športe pustiť. Veríte, že v nastávajúcom čase sa prostredie okolo tejto kolektívnej hry zlepší a karta sa obráti?
„Bude to podľa mňa veľmi ťažké, pretože viacero mladých odchovancov odchádza postupne niekde inde a nie do nášho seniorského mužstva. Tí, ktorí tu ostávajú, hrávajú svoje majstrovské stretnutia nielen v sobotu za dorastencov, ale v nedeľu aj za nás, čo podľa mňa vôbec nie je pre hráča možné. Po prvom zápase sú neraz už veľmi vyčerpaní a v ďalšom už nedokážu predviesť kvôli fyzickej únave to, čo od nich očakávame a potrebujeme. Chlapci síce prejavujú nesmierny záujem hrať, ale chýba tu zdravá konkurencia, za čo by mal zodpovedať realizačný tím. Ten sa teraz v klube však nenachádza, preto pohnúť sa niekde dopredu ani nie je možné. Ak by sa ale predsa našli nejakí nádejní zanietenci, ktorým by na rozvoji futbalu u nás záležalo, boli by sme všetci veľmi radi a konečne by sa dalo postarať aj o hráčov.“
Keď si tak ale premietneme klímu okolo „koženej“, ktorá tu prevládala asi takmer pred 8 rokmi, určite každého milovníka staroľubovnianskeho futbalu dokáže veľmi mrzieť to, že si tu už nemôže dožičiť takéto fantastické zážitky a skvelú atmosféru. Ako to osobne vnímate ako jeden z najvytrvalejších hráčov?
„Určite je veľmi smutné, že futbal v našom meste upadol takmer na samé dno a mňa ako hráča to trápi dvojnásobne. Pri tomto športe u nás som totiž zažil množstvo príjemných chvíľ a považujem sa za typ hráča, ktorý by chcel v zápasoch vyhrávať aj s desiatimi hráčmi. Nespokojný som najmä s tým, že tu v súčasnosti prevláda iba najnižšia regionálna liga s nízkou úrovňou, z ktorej sa posunúť niekde nahor je neskutočne náročné. Dúfam, že posunúť nielen mňa, ale aj celý tím by mohla už zimná príprava, keďže máme k dispozícii už umelú trávu, čo je aj perspektívou hlavne pre mladých hráčov. Myslím si, že jej vybudovanie by malo byť tiež jedným zo smerov, lebo pravidelný tréningový proces je azda jeden z najdôležitejších bodov v blížiacom sa prípravnom období. Ako to však všetko bude prebiehať, záleží už len na hráčoch, ktorí by mali náš klub v čo najväčšej miere reprezentovať. Veľmi dôležitá je aj vzájomná spolupatričnosť a tímový duch, bez ktorých sa želaných úspechov a posunu nahor dočkať nemôžeme. Teší ma, že momentálne sa prejavujú aj náznaky bývalých hráčov, ktorí by sa chceli k nám vrátiť, ale či sa to vôbec uskutoční, to záleží už len od vedenia klubu, aby podchytili takýchto záujemcov o náš futbal. Mužstvo potrebuje niekoľko skúsených hráčov, aby mohlo byť kvalitnejšie ako je doteraz.“
ne 07:30
