Čo dnes robia slovenskí futbalisti, ktorí hrali na EURO U21 2000? 2. diel nájdete na tomto odkaze >>>

BRATISLAVA. Bola to možno najlepšia generácia v dejinách samostatnosti. Mladí Slováci si vtedy účasť museli vybojovať sami a v ťažkej kvalifikácii. Nestačilo, že postúpili zo skupiny v konkurencii Portugalska, Maďarska či Rumunska.

Museli vyhrať ešte aj baráž proti Rusom. Až následne sa rozhodlo, že majstrovstvá Európy do 21 rokov sa budú hrať na Slovensku. Odvtedy uplynulo 25 rokov.

Bol to najväčší futbalový turnaj, aký sa kedy u nás konal. Zápasy sa hrali aj na Tehelnom poli, v Trnave a v Trenčíne.

Slováci však sídlili na Pasienkoch, ktoré vtedy patrili bratislavskému Interu. V základnej skupine zdolali Turecko (2:1) a Anglicko (2:0), s Talianmi remizovali (1:1).

Do finále sa nedostali iba pre horšie skóre, chýbal im jediný gól.

Najlepší z nich mal v jednej z najprestížnejších líg sveta také čísla, že dnes pôsobia ako sci-fi.

Viacerým už ťahá na päťdesiat. Ako sa vyvíjala ich kariéra. Čo dnes robia hlavní hrdinovia? Sportnet pripravil prvú časť.

Juraj Czinege (47)

Kapitán a tvorca hry. Na olympiáde v Sydney 2000 strelili gól proti Južnej Afrike. Olympic Channel ho po dvadsiatich rokoch zaradil medzi desať najkrajších priamych kopov v histórii olympiád.

V roku 2003 prestúpil z Interu Bratislava do tureckého Elazigspor. Pôsobil v Slovácku, v Trenčíne, Petržalke či v gréckom Iraklis. 

Najúspešnejšie obdobie zažil ešte v Interi, kde získal dva tituly. 

„Bola to zlatá éra klubu. V tom čase sme boli takmer neporaziteľní. Mali sme skvelých hráčov ako Szilárd Németh, Peter Babnič, Zsolt Hornyák, Peter Dzúrik, Atilla Pinte či vychádzajúce hviezdy Marián Čišovský a Martin Ševela,“ opisoval pre Sportnet.

„Inter bol prakticky bez divákov, preto sme sa nevedeli nabažiť plnej tribúny. Aj keď nám nikto nefandil, užívali sme si to. Toto bola jedna z vecí, ktorú som slovanistom závidel. Na nich chodili tisícky ľudí a na nás maximálne sedemsto,“ opisoval. Za reprezentáciu Slovenska odohral štyri zápasy. V závere kariéry pôsobil v nižších súťažiach v Rakúsku. 

„Na kariéru mám pekné, ale aj horšie spomienky. Párkrát som doplatil na zlých ľudí, ktorí mi veľmi nepomohli,“ opisoval. 

Na posledný rok v Interi nespomína dobre. Dlžili mi peniaze. „Po roku a pol som vyhral súd a peniaze som dostal, ale na to vo futbale čakať nemôžete. Riešil som preto odchod. Keďže Inter nedodržal podmienky, vypovedal som mu zmluvu."

Dohodol sa na angažmáne v GAK Graz, ktorý v tom čase hral v Rakúsku o titul.

"Dostal som auto, byt, vyberal som si už nábytok," opisoval. Prišiel šok.