František Šturma spod Tatier odchádza so zmiešanými pocitmi

POPRAD. Pred dvoma týždňami sa po majstrovskom druholigovom stretnutí v skupine o záchranu medzi domácimi Lipanmi s Popradom napriek víťazstvu favorita tohto duelu rozlúčil v kabíne so svojimi zverencami popradský kouč František Šturma.

Jeho neočakávané rozhodnutie zaskočilo v prvom rade najmä hráčov, ktorí pod jeho vedením podľa viacerých odborníkov výkonnostne rástli i napriek tomu, že futbalová verejnosť očakávala niekedy od jeho preukazovanej činnosti v pozícii kormidelníka mužstva ešte omnoho viac.

Keďže v tomto klube síce prevládajú už dlhšiu dobu profesionálne podmienky, požadované ciele sa nesmierne náročne dokážu naplňovať.

Po príchode nového popradského kouča, ktorý prebral taktovku od Pavla Mlynára, si celý realizačný tím veril ešte viac ako dovtedy a v tomto čase si postavil ešte vyššie očakávania pri A-mužstve.

Pre Františka Šturmu bolo naplnenie týchto plánov pomerne tvrdým orieškom, keďže sa dostal do tímu, s ktorým, ako sa presvedčil, bude ešte veľa práce pripraviť ho na správnu cestu k ďalšiemu napredovaniu a hernému vzostupu.

I keď vyvrcholenie základnej jesennej časti priaznivé vyvrcholenie pre tím vôbec neprinieslo, okamžite sa to negatívnym spôsobom a kritikou prenieslo aj medzi futbalovú verejnosť, ktorej viera v úspešným obrat v jarnom vrcholení bohužiaľ nepriniesla.

Kvôli odklonenému streleckému šťastiu sa napokon Popradčania v základnej časti nedokázali udržať v prvej šestke, čo z určitého pohľadu narušilo efektívne naplánované požiadavky klubu pred štartom ligy. Jednoznačne v podstatnej miere to mrzelo aj samotného trénera, ktorý sa nevzdal a pri mužstve pokračoval naďalej.

Po mesiaci od tejto chvíle však už aj s podporou realizačného klubu tohto FK toľko šťastia nemal, keďže po vypadnutí zo Slovnaft Cupu sa musel so svojou prácou v klube rozlúčiť.

Na základe týchto nepríjemných udalostí, ale i jeho pôsobenia počas jeho trénerskej práce v FK Poprad sme sa v nasledujúcom rozhovore osobne pozhovárali.

Pán Šturma, odchod z trénerskej stoličky, na ktorej ste v FK Poprad, je určite dosť neočakávaný aj pre mnohých priaznivcov popradského klubu. Čo vás k tomuto nevídanému kroku predovšetkým podnietilo?

„Po zhodnotení mojej doterajšej činnosti s realizačným tímom FK Poprad pri popradskom mužstve som sa po majstrovskom stretnutí v Lipanoch rozhodol odstúpiť od tímu. Za hlavný dôvod tohto kroku môžem považovať nielen nespokojnosť vedenia s mojím koučingom, pričom na odchode sa podpísala aj nevydarená odveta v semifinále Slovnaft Cupu v Skalice, ktorá zároveň znamenala vypadnutie zo Slovenského pohára.

Keďže počas tohtoročnej sezóny sme v tejto nesmierne populárnej futbalovej súťaži na Slovensku postúpili až takmer pred finálové brány, tento neúspech ma určite veľmi mrzel. Vzhľadom na celý priebeh účinkovania v ňom to bolo však z našej strany v stretnutiach nielen výsledkovo, ale aj herne vynikajúce.

Potvrdili to aj víťazstvá na ihriskách ligových tímov, akými sú aj Prešov a Dunajská Streda. Treba navyše pripomenúť, že takýto pokrok a postup až do semifinálového kvarteta popradská futbalová história doposiaľ ešte ani raz nezažila, čo možno považovať i za dosiahnutie historického aj výnimočného skalpu. Bohužiaľ, nemilo ma prekvapilo, že niektorí fanúšikovia si mysleli, že takýto úspech je ešte málo a videli sa už vo finále.

Nepríjemné pre mňa bolo aj to, že priaznivcom „koženej“ v Poprade chýbala aj veľmi potrebná pokora, trpezlivosť a uvedomenie si toho, kde sa mužstvo v pohári až prebojovalo.“

Ako ste vnímali vaše polročné pôsobenie, ktoré postupom času prinášalo požadovaný efekt, ktorý bolo badať nielen na zvýšenej výkonnosti hráčov, ale i hernej formy mužstvu?