Chára: Byť človekom je viac než všetky poháre či peniaze

Od posledného finále s Vancouvrom vlastne žijete oslavami Stanley Cupu. Vládzete ešte?

„Prinášať radosť je veľmi príjemné. Najsilnejšie chvíle boli hneď na ľade, ale keď nás v meste privítali dva milióny ľudí, mal som slzy na krajíčku. Teraz sa chcem o radosť podeliť doma. Úprimne, teším sa aj na to, že všetko prehrmí a budem môcť venovať čas hlavne svojej rodine.“

Na pohár ste mali ako kapitán právo hneď v prvých dňoch po jeho zisku. Využili ste ho?

„Nie. Po pol dni som obvolal spoluhráčov a pozval som ich ku mne na terasu s výhľadom na more. Úspech bol kolektívny, tak som pohár odovzdal spoluhráčom.“

Je pre vás Stanley Cup vrcholom kariéry?

„Je, ale mám motiváciu ho získať znovu.“

Pohár už zažil všeličo. Mark Messier ho vzal svojho času do striptízového baru. Čo ho čaká u vás?

„Nijaké extrémy. Existujú predpisy, čo sa s ním nesmie robiť. Mne ide o to potešiť známych i neznámych ľudí. Dodržím tradíciu slovenských hokejistov a nechal som si doň pripraviť obľúbené jedlo.“

Aké?

„Ryžový nákyp. Jednoduché jedlo, ktoré môžete jesť ráno na obed i večer. Zápasnícka strava. Pripravili mi ho známi z Bratislavy, ktorí mi ho navarili už aj v Kanade.“

(Chára vzápätí z tanierika na pohári predviedol ukážku).

Aký bude váš program s pohárom?

„Doviezli mi ho v piatok od spoluhráča Davida Krejčího z Olomouca. Popoludní boli cestou do Trenčína dve privátne zastávky. Na sobotu je pripravený pre fanúšikov zábavný program s podpisovou akciou na námestí v Trenčíne od 16.30 h. Večer bude na Trenčianskom hrade spoločenská akcia pre pozvaných. Sú medzi nimi aj ľudia z vedenia bostonského klubu.“

Pôjdete aj na radnicu v Trenčíne?

„Ak ma pozvú, rád prídem. Ale viem o situácii v Trenčíne okolo Dukly. Nerád by som pohár postavil do konfliktnej polohy.“

Stihli ste si zahrať bago s Mariánom Hossom a Demitrom, pri ktorom sa vraj aj lámali hokejky. A čo vaša obľúbená cyklistika?

„Pri bagu sa vieme vyhecovať, ale vždy je to len zábava. Na bicykli som bol iba dvakrát, mám čo doháňať.“

Okrem Stanley Cupu ste získali individuálnu Trofej Marka Messiera za výnimočné líderské schopnosti. Nominovaný ste boli aj na Norrisovu cenu pre najlepšieho obrancu. Tá vám ušla. Nemrzí vás to?

„Nie. Nick Lidström je skvelý bek, uznávam ho. Má inteligentnú prihrávku, vždy je na pravom mieste a má vyrovnanú výkonnosť. To však neznamená, že sa cenu, ktorú som získal pred dvoma rokmi, nepokúsim obhájiť.“

Cesta Bostonu k triumfu nebola jednoduchá. Vo finále ste väčšinu času prehrávali. Cítili ste podporu fanúšikov zo Slovenska.

„Mobil som mal esemeskami preplnený. Ale kým sme hrali, musel som sa absolútne koncentrovať na najbližší zápas. Ak by som sa mentálne rozštiepil, ťažko by som dosiahol cieľ.“

Keby nebol Boston, za ktorý klub NHL by ste chceli hrať?

„Keď som bol chlapec, najradšej som si kreslil logá Pittsburghu a Detroitu.“

Kde sa vám hrá najťažšie?

„V Montreale sú veľmi emotívni fanúšikovia, ktorí dávajú súperovi pocítiť, že v ich atmosfére sa ťažko vyhráva. Keď na mňa bučia, je to v poriadku. Keby to nerobili, znamenalo by, to že si nerobím dobre svoju robotu.“

Fotografie, ako sedíte u holiča, ktorý vám holí hustú dlhú bradu, obleteli celý svet. Dlhý proces?

„Krátky a príjemný. Postupne som zbadal svoju tvár a uvedomil som si, že päťmesačná drina sa skončila. Bol to holič neďaleko môjho bydliska. Len teraz som mal holenie v cene desať dolárov grátis.“

Viacerí vaši spoluhráči si na pamiatku Stanley Cupu dali urobiť tetovanie. Vy?

„Ešte som sa k tomu neodhodlal.“

V minulosti ste sa ako ambasádor v charitatívnej nadácii Right to play angažovali vlastným výstupom na Kilimandžáro. Dostali ste pohľadnicu aj z Afriky?

„Gratulovali mi aj ľudia z tejto nadácie.“

Naozaj vás peniaze nezmenia?

„Nie, stále si kupujem jednoduché veci, žijem skromne. Byť človekom je viac ako všetky poháre, ceny či peniaze.“