Cannavaro ukončil kariéru, zradilo ho koleno

Agentúrnu informáciu sme 10. júna o 15.40 nahradili autorským článkom SME.

BRATISLAVA. Slnko sa na neapolského rodáka Fabia Cannavara najkrajšie usmievalo začiatkom leta 2006. Jeho stý zápas za azúrovú reprezentáciu prišiel príve vo finále svetového šampionátu.

S kapitánskou páskou na rukáve a s plným počtom odohraných minút (bez jedinej inkasovanej karty!) na turnaji zavŕšil zlaté účinkovanie Talianska. „Najkrajší a najdôležitejší deň mojej kariéry,“ vraví dnes, keď už má po nej.

V roku 2006 sa stal podľa FIFA najlepším hráčom sveta – ako vôbec prvý (a zatiaľ) aj posledný obranca v histórii tejto ankety. V tom istom roku pobozkal aj Zlatú loptu France Footballu.

Rozlúčka s národným tímom s puncom talianskeho rekordéra (136 štartov) však bola nanajvýš trpká. A mohli za to slovenskí futbalisti, ktorí úradujúceho majstra sveta poslali domov už po skupinovej fáze MS 2010 v Južnej Afrike. Teraz, rok po – oznámil Cannavaro koniec aktívnej činnosti.

Ešte aj ako 37­ročný mal chuť hrať futbal, lenže ľavé koleno protestovalo. „Bol som na dovolenke v Amerike s mojou rodinou. Pokúšal som sa behať, no pochopil som, že bolesť v ľavom kolene neprestane. Možno je to tá pravá chvíľa skončiť,“ zdôvodnil rozhodnutie v rozhovore pre televíznu stanicu Sky Sport Italia.

V pamäti zostane ako stopér s obrovským prehľadom, pozične skvelý, tvrdý, ale zároveň hrajúci mimoriadne čisto.

Podľa zmluvy mal ešte rok hrať za Al­Ahli v Spojených arabských emirátoch, tú už nedodrží. V Dubaji však zostane a bude pracovať ako klubový riaditeľ. Odmietol ponuku Juventusu na technického šéfa klubu.

Ako futbalista si užil veľkokluby ako Inter Miláno, Real Madrid či spomínaný Juventus. Jediné, čo ľutuje, že kariéru neukončí v Neapole, kde prežil rané obdobie svojej úspešnej futbalovej dráhy. Jeho mladší brat Paolo je stále hráčom neapolského SSC.