Berešová bude musieť rozmýšľať aj nad olympijským maratónom

Počas jubilejného košického maratónu mala 26-ročná Trebišovčanka Katarína Berešová viac povinností, ale aj keď jej polmaratón mal viac-menej tréningový charakter, vôbec ho nebrala „lážo-plážo“. Veď MMM je jej obľúbená značka, a neodpustila by si, keby kopec košických fanúšikov, ktorých si tu za niekoľko rokov získala, sklamala. Nedovolila jej to ani pozícia favoritky číslo jeden na trati polmaratónu.

KOŠICE. Zlepšenie osobáku (1:13:33 h z vlaňajška z Karlsruhe) nebolo hlavným motívom, ale keď sa to tak pekne vyvíjalo.

„Išla som s tým, že uvidíme, čo bude, a pokiaľ to pôjde dobre, tak to skúsim. V kútiku duše som dúfala, že to bude na osobák, a vyšlo to.“

O 7 sekúnd lepšie ako v Karlsruhe, o 1:05 min lepšie ako jej doteraz najrýchlejší polmaratón v Košiciach.

„Do devätnásteho kilometra som sa snažila držať s Keňankami, a potom, na dvadsiatom kilometri, možno aj trošku skôr, som trošku zrýchlila,“ usmievala sa útla, ešte zadychčaná bežkyňa, v cieli.

Stihla aj mávať fanúšikom

Bolo to pre ňu už siedme víťazstvo na košickej trati. A jedno z najkrajších. „Toto prvenstvo sa mi veľmi páčilo. Myslím si, že svoju úlohu vodičky som splnila na jednotku s hviezdičkou, a zároveň som si urobila osobný rekord, takže viac som si priať ani nemohla. Podmienky boli úplne ideálne, počasie, teplota, bezvetrie, myslím si, že u žien v maratóne pokojne môže padnúť traťový rekord,“ predpovedala po polovici ženského maratónu.

Ona pomáhala Afričankám, a ju si vzalo do „opatery“ aj pár chlapov. „Bežali sme vlastne s Rogerom Königsom, ktorý mal ťahať Keňanky až do tridsiateho kilometra, a bol tam ešte aj Tomáš Kubej a nejakí štafetári.“

Veľkým dopingom bola aj žičlivá košická atmosféra. „Vnímala som ju, a aj som si to užívala. Dokonca som stihla aj mávať ľuďom. Pri trati bol aj jeden pán, ktorý mi zabezpečil 'ubytko', a do mikrofónu kričal moje meno, keď som bežala okolo. Myslím si, že Košičania ma už dobre poznajú, svoje meno som počula na trati viackrát, veľmi to povzbudí. Dokonca aj 'protibežci' mi kričali.“

V závere toho mala už dosť

Osobák mal na svoj „pôrod“ ideálne podmienky, a prišiel na svet celkom ľahko. Ba zdalo sa, že Katka má ešte aj nejaké rezervy pre svoju polmaratónsku budúcnosť.

„No neviem, či to dnes bolo na mne vidieť, lebo v závere som toho už mala dosť. Ale teraz, v cieli, na to, že sme sa starali o Keňanky, že som stihla predať ešte aj štafetu, je to už veľmi dobré.“

Už necíti ani zranenie, ktoré jej komplikovalo život v závere minulej sezóny i na prelome rokov. „Už je to v poriadku. Riešime to priebežne s fyzioterapeutom Pavlom Madárom, u ktorého som každý týždeň. A pokiaľ sa to každý týždeň kontroluje, tak to bude v poriadku.“

Nič jej nebráni, aby nedokončila túto letnú sezónu. „Ešte ma čaká štart v Českej republike, dokonca víkendový dvojštart, a koncom novembra by som ešte mala absolvovať preteky vo Švajčiarsku.“

Všetko na „svojich“ dištanciách, ktoré majú parametre podobné polmaratónu. Ale maratónu, keď chce pomýšľať na olympiádu v Rio de Janeiro, sa aj tak nevyhne.

I keď po londýnskej skúsenosti naň ešte stále nemá veľkú chuť. „Aj teraz, keď som vbiehala do cieľa polmaratónu, som si pomyslela – predstav si, že by si mala bežať ešte jeden okruh. Tá myšlienka sa mi vôbec nepáčila. Ale na jar sa mi už bude musieť páčiť.“

Olympiáda v Riu sa rýchlo blíži, rok predtým budú ešte majstrovstvá sveta v Pekingu.

„Uvidíme, ale limity na desiatku na dráhe na majstrovstvá sveta v Pekingu sú veľmi tvrdé, lebo tam spadajú aj výkony Keňaniek, takže na to vôbec nepomýšľam. Na svetovom šampionáte prichádza do úvahy iba maratón, čo je v súvislosti s olympiádou v Riu aj dobré, takže desiatka možno bude zas až na ďalších majstrovstvách Európy.“

Debna je reálna

Jej vzťahu s maratónom by mohol prospieť aj košický MMM, ako vhodný sprostredkovateľ. Veď Katarína Berešová má výkonnosť na to, aby pri rozdávaní medailí počas „republikového“ slávnostného ceremoniálu stála na stupňoch víťazov.

V úzkej slovenskej špičke by to pre ňu na košickej trati vôbec nemusel byť problém, ani nejaké väčšie trápenie.

„V sobotu som si pozrela manuál košického maratónu, a keď som videla tie výkony, aj historické, tak som si pomyslela, že by to bolo celkom reálne, že by sa dalo umiestniť aj na debne. Takže, áno, pohrávam sa s tou myšlienkou, že v Košiciach pobežím aj celú trať, niekedy v budúcnosti to určite opäť skúsim,“ sľúbila slovenská vytrvalecká jednotka, ktorá absolvovala svoj maratónsky debut v Košiciach pred troma rokmi.